Rodičia jedli nezrelé plody a deťom z toho tŕpnu zuby, píše sa poeticky dokonca už v Biblii – zdá sa, že ľudia si odpradávna všímali, ako hlboko sú prepojené generácie v rámci jedného rodu, a to nielen vedomými, ale nevedomými putami. Rodinné hanby, o ktorých sa nehovorí, nevypovedané traumy, nevyriešené konflikty, to všetko sa môže zviditeľniť chorobnými symptómami a zasiahnuť do osudov potomkov, ktorí dané udalosti nezažili, nepočuli, a napriek tomu ich vycítia a nesú ďalej. Hovorí sa tomu transgeneračný prenos.
Speváčka a komička Rudy Simone napísala päť kníh o Aspergerovom syndróme. Pretože vie z vlastných skúseností, aké náročné je žiť na autistickom spektre, hoci „len“ ako vysokofunkčný asperger, chce pomáhať aj iným aspergerom nájsť ich vlastnú cestu životom, jedinečnú práve vďaka tejto diagnóze. V svojej najnovšej knihe mapuje skúsenosti viacerých žien s AS a podáva súhrn rád pre ne aj pre rodičov detských aspergeriek.
Prvé signály, že sa niečo deje, sme zaregistrovali okolo maminej osemdesiatky. Dovtedy bola vitálna, starala sa sama o dom na dedine, o záhradu, mala psa, mačku a sliepky. Pripravili sme jej peknú oslavu osemdesiatych narodenín, viezol som ju v aute, tešila sa, zaujímalo ju, kto všetko tam bude, a zrazu si spomenula na svoju babku, ktorá ju opatrovala, keď bola malá: „A bude tam aj moja starenka?“ Vedel som, že je zle, starenku sme pochovali pred dvadsiatimi rokmi.
Liečebný pedagóg Lukáš Behul: – Demencie a alzheimer, to je pre mňa investigatívna robota. Každého z klientov musíte poznať, hľadať v jeho minulosti, lebo on žije v spomienkach, funguje na staropamäti, a je často inde, v inom priestore, aj v inom čase. Potrebujem sa rozprávať aj s jeho rodinou, objavovať, čo mal ten človek rád, čo formovalo jeho osobnosť a jeho život, lebo tým sa často vysvetlí aj to, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa. Je to veľmi zaujímavá práca.
Dvadsiaty prvý september, medzinárodný deň Alzheimerovej choroby. Vo štvrtok a v piatok si v Bratislave na konferencii, ktorú pripravilo Centrum Memory, odovzdávali skúsenosti profesionáli, ktorí sa starajú o tých, o ktorých sa už rodiny nedokážu postarať. Thesi Zak prišla z Viedne predstaviť motogeragogiku. Metódu, s ktorou pracuje, nazýva „pohyblivé mosty“, a veľmi rada vidí v jej názve namiesto všetkých „o“ smajlíky. Lebo pohyb a humor, to je to, o čo v nej ide. Zapojiť všetky zmysly a aktivizovať tých, ktorí už akoby rezignovali na vnímanie tohto sveta.
Autor románov Sofiina voľba a Priznanie Nata Turnera americký spisovateľ William Styron roku 1990 vydal popis vlastného zápasu s depresiou pod názvom Viditeľná temnota. O 25 rokov neskôr vyšla kniha na podobnú tému od človeka, ktorý sa tiež živí slovom. Líšila sa však tým, že sa jej autor Tobi Katze, populárny vďaka svojim vystúpeniam v žánre slam poetry, pokúsil o vlastnom zvládaní depresie žartovať, i keď, buďme úprimní, s poriadnou dávkou cynizmu.
Karyl McBride: – Ak vás vaša matka od malička „učila“, že nie ste dosť dobrá, mali ste zrejme narcistickú matku. Túto knihu som napísala aj pre vás, aby ste sa mohli uzdraviť. Nie je to cesta hnevu, zlosti alebo nenávisti, je to cesta porozumenia. Som presvedčená, že nemá zmysel robiť z nikoho vinníka ani obeť. Za svoje životy a pocity sme zodpovední my sami. Aj moja matka sa snažila chápať, že to nie je kniha o vine, ale o uzdravení.
Zopár nových kníh pre inšpiráciu. Ani veľa, ani málo, tak akurát, tak znie tajomstvo spokojného života, ktorému Švédi hovoria „lagom“. Chcete prestať fajčiť? Schudnúť? Piť alkohol? Tím psychoterapeutov vyselektoval od tých, ktorým sa to podarilo, fungujúce techniky. Autori ďalšej knihy apelujú: nie sme vydaní napospas negatívnym myšlienkam, cesta k lepšiemu a spokojnejšiemu životu vždy existuje. A dobrá správa pre tých, ktorí sa nevedia vzdať jedál plných tuku: vyhoďte sacharidy, obmedzte bielkoviny a chudnúť budete aj z bôčika.
Nakladateľstvo Portál vydalo nedávno tretí diel publikácie Příběh československé psychologie, ktorý je venovaný rozhovorom s jedenástimi slovenskými osobnosťami odboru (prvé dva diely mapujú osobnosti českej psychológie). Je medzi nimi aj Anton Heretik, jeden z autorov otvoreného listu premiérovi tejto republiky, v ktorom premiéra psychiatri a psychológovia vyzývajú, aby zmiernil agresívnu rétoriku, ktorou polarizuje spoločnosť, alebo zvážil odchod z vrcholovej politiky. Podobný list poslali odborníci na duševné zdravie v máji 1998 aj Vladimírovi Mečiarovi. Je dobré zalistovať v takomto dôležitom diele, aby sme vedeli, kam sa posunul tento odbor v malej krajine, ktorá má za sebou roky totality a cez búrlivé roky zmien sa prepracovala ku krehkej demokracii. A je dobré uvedomiť si skúsenosti, ktoré vďaka tomu máme, aby sme neboli nútení zopakovať si minulosť so všetkými jej problémami, a možno aj v horšej podobe.
Alzheimerova choroba má na sebe spoločenskú stigmu, akoby sa rodiny, v ktorých bola niekomu diagnostikovaná, mali za čosi hanbiť. A pritom práve oni potrebujú podporu, pretože starať sa o blízkeho človeka, ktorý pred ich očami nezadržateľne chátra, je mimoriadne vyčerpávajúce. Počas tohto týždňa (od 12. do 18. marca 2018) sa v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave konajú podujatia pre verejnosť aj pre odborníkov, na ktorých sa bude hovoriť o tom, čo to znamená, keď mozog zlyháva, ako pomáhať postihnutým rodinám, a ako sa dá preventívne pôsobiť proti rozvoju neurodegeneratívneho ochorenia. (Bližšie informácie o termínoch a mieste konania akcií nájdete v závere článku)
