Karyl McBride
Budu vůbec někdy dost dobrá?
Rádce pro dcery narcistických matek
Portál, 232 s.

Autorka, manželská a rodinná poradkyňa s tridsaťročnou praxou, v úvode k tejto knihe konštatuje, že sa jej nepísala ľahko: – Po prvé, sama som matka a nechcela som, aby matky a ženy niesli takú veľkú zodpovednosť alebo najťažšiu vinu za to, keď sa v živote ich dcéry niečo pokazí. Život dieťaťa predsa formujú okrem matky aj iné faktory. Po druhé, nechcela som si priznať, aký devastujúci účinok mala na mňa a môj život skutočnosť, že som sa cítila ako dieťa, o ktoré sa matka nestarala. Keby som si to priznala, znamenalo by to, že sa tomu musím postaviť. Napísanie tejto knihy bolo výsledkom dlhého výskumu a putovania mojej duše, ktoré ma presunuli do doby, keď som bola malé dievčatko, ktoré vedelo, že niečo nie je v poriadku, ale nevedelo čo.“

Karyl McBride viedla terapie stoviek žien, ktoré mali mnoho symptómov, aké rozpoznávala aj u seba: precitlivelosť, nerozhodnosť, plachosť, nedostatok sebadôvery, neschopnosť nadväzovať vzťahy, nedostatok dôvery bez ohľadu na dosiahnuté úspechy a najmä pocit neistoty. Boli to vysoko postavené a profesijne úspešné ženy, ale i ženy v domácnosti, drogovo závislé ženy na podpore i verejne známe osoby. Všetky mali pokrivený obraz seba samej, každá z nich cítila, že nie je dosť dobrá. A každá z nich mala matku, ktorá vykazovala črty narcizmu. Existujú matky, ktoré sú emocionálne také chudobné a také pohltené sebou, že nedokážu dcéram dať potrebnú lásku a emocionálnu podporu. Tieto matky však pravdepodobne tiež nedostali od svojich matiek starostlivú, empatickú lásku, čo znamená, že dedičstvo zdeformovanej lásky sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Autorka identifikovala šesť typov narcistických matiek, všetky v rámci spektra od pohlcujúcej po ignorujúcu matku: okázalá a extrovertná matka (po celý život predvádza show, v ktorej je zábavná a atraktívna, pod maskou očarujúcej divy sa však skrýva neisté dievčatko, ktoré si neverí); matka zameraná na výkon (pre ňu je najdôležitejšie to, aby dcéra vynikala), matka s psychosomatickými prejavmi (využíva chorobu a bolesť na manipuláciu inými ľuďmi), závislá matka (na drogách, liekoch, alkohole), skryte krutá matka (žije dva životy, verejný, v ktorom je láskavá, a súkromný, v ktorom kruto kritizuje dcérin vzhľad a konanie), emocionálne nenaplnená matka (ak dcéra povie, že je unavená, matka povie: ty nevieš, čo je únava, to ja som dnes mala ťažký deň!).

Kniha je rozdelená na tri časti: prvá vysvetľuje problém materského narcizmu, druhá ukazuje dopad tohto problému a jeho dôsledky na život dcér. Tretiu časť tvorí mapa cesty k uzdraveniu: „Naučíte sa, ako byť láskyplná voči sebe a tiež aj voči svojej matke. V počiatočnej fáze procesu uzdravovania možno budete cítiť hlboké zranenie, budete prežívať smútok, hnev, možno budete aj zúriť. Postupne, ako budete materskému narcizmu viac rozumieť, budete schopné cítiť nový druh lásky, ktorá nahradí onú zdeformovanú lásku, ktorú ste dostali ako dcéra narcistickej matky. A najmä, dokážete milovať svoje dcéry zdravým spôsobom lásky.“

Ukážky z knihy Budu vůbec někdy dost dobrá?:

Dcéry narcistických matiek absorbujú posolstvo: „Som oceňovaná za to, čo robím, a nie za to, kým som.“ Ako dozrievame, vedie toto krédo k dvom diametrálne odlišným spôsobom správania: buď budeme veľmi úspešné ženy, alebo budeme sabotovať svoj život. Prvý typ ženy napriek úspechu nezažije vnútorný pocit uspokojenia, stále bojujú s pocitmi nedostatočnosti. Hľadajú nové a nové výzvy, aby dokázali, že sú „dobré“, nečudo, že sú vyčerpané. „Robím, teda som,“ je motto žien pochádzajúcich z takýchto rodín. „Sabotérka“ sa naopak vzdáva, stáva sa závislou na drogách alebo alkohole, nedbá o seba ani o svoje zdravie, nepodáva také výkony, na aké má schopnosti. „Možno som mohla urobiť viac, ale bála som sa a nikto ma nepovzbudil,“ hovorí. Úspešné ženy zvyčajne mali v svojej blízkosti niekoho dôležitého, babičku, tetu, otca alebo inú blízku osobu, ktorá im odovzdávala pozitívne odkazy o ich cene, vďaka čomu mohli prekonávať negatívne odkazy svojich matiek.

Narcistická matka vidí svoju dcéru, viac než svojho syna, ako odraz a rozšírenie seba, nie ako oddelenú osobu s vlastnou identitou. Tlačí na dcéru, aby konala a reagovala na svet presne tým spôsobom, ktorým by konala a reagovala ona, nie spôsobom, ktorý by bol správny pre dcéru. Dcéra sa tak neustále snaží nájsť „správny“ spôsob, ako si získať matkinu lásku a uznanie.

Matky sú zvyčajne na svoje deti hrdé. Narcistická matka však môže vnímať svoju dcéru ako hrozbu. Môžu na ňu žiarliť z mnohých dôvodov: kvôli vzhľadu, materiálnym veciam, úspechom, vzdelaniu a dokonca aj kvôli dcérinmu vzťahu k otcovi. Narcistické matky sú k svojim dcéram nesmierne kritické a nikdy neprijímajú, aké ich dcéry vlastne sú.

Dcéra, ktorá v ranom veku nedostala od matky ocenenie za to, aká je, sa učí, že nemá žiadnu cenu a že jej snaženie nemá žiaden efekt. A najmä, že nie je hodná lásky. Vníma, že jej obraz lásky je pokrivený, ale nevie, ako má vyzerať naozaj. Táto naučená rovnica lásky – snažiť sa potešiť druhého bez toho, aby sama dostala niečo naspäť – má ďalekosiahle negatívne dôsledky pre dcérine budúce ľúbostné vzťahy. Hovorí si: Keď ma nedokáže milovať vlastná matka, tak potom kto?

Treba zdôrazniť, že narcistické matky sa také nenarodili. Pravdepodobne museli v detstve čeliť prekážkam, ktoré ich oddeľovali od lásky a empatie. V tretej časti knihy dostanete niekoľko úloh, jednou z nich bude preskúmať prostredie, v ktorom vyrástla vaša matka, aby ste tak lepšie pochopili príčiny jej správania. Vašu bolesť to nezruší, ale umožní vám to vcítiť sa do matky a pochopiť ju do takej miery, ktorá vám pomôže sa uzdraviť.

Tati, prečo si ma nechránil? Kde si bol, keď som ťa potrebovala? Na túto zúfalú otázku dcéry narcistickej matky existuje jediná odpoveď: muž sa do tejto situácie dostáva z mnohých dôvodov, vždy je to však človek, ktorý takéto správanie sa svojej ženy prijíma a väčšinou ho aj umožňuje. Možno, že to tak nechce, aspoň nie vždy, ale naučil sa, že jedine tak sa dá jeho manželstvo zvládnuť. A pretože sa sústredí na potreby svojej ženy, nedokáže sa postarať o potreby svojej dcéry. Emočné zdravie dcér je obetované na to, aby ich otcovia mohli pokojne žiť s ich matkami.

Tieto dcéry sa stávajú „magnetom“ na nevhodných partnerov, upadajú do začarovaného kruhu nevydarených vzťahov, ktoré sa vždy končia sklamaním. Majú pocit, že si nezaslúžia, aby ich niekto miloval. Často sa sklamú aj v kamarátkach. A mnohé ženy nakoniec, keď ich nádeje boli toľkokrát zmarené, volia samotu a ďalší vzťah už nechcú.

Ak sú vaše doterajšie priateľky zamerané len na povrchný imidž, ak sú súťaživé a žiarlivé, teda narcistické, vyhýbajte sa im. Nájdite si autentické priateľky, ktoré vás budú oslavovať a ktoré budete oslavovať vy. Tráviť čas v spoločnosti zdravých ľudí je naprostá nutnosť.

Ak v sebe nesiete odkaz, že „nie ste dosť dobré“, je pravdepodobné, že podobné nezdravé posolstvo sformujete aj v svojich deťoch. Nevedomky im ukážete, že nie sú hodné vašej lásky a vaše deti, najmä dcéry, sa naučia vnímať seba rovnako.

Naučte sa nastaviť matke hranice. Znamená to jasne deklarovať, čo robiť budete a čo nie. Dajte jej vedieť, kde stojíte, a nakreslite čiaru, ktorú nesmie prekročiť. Nebojte sa, že matku zraníte, neodpovedajte na jej reakcie nepriateľsky. Zdravé hranice nastavte láskavo a zdvorilo. Nezapojujte sa do hádky, len jednoducho znovu a znovu nastavujte svoju hranicu, pokým to matka nepochopí.

Napíšte si do denníka, aké dary vám matka odovzdala, a dovoľte si cítiť vďačnosť. Keď som bola malá, moja babička mi opakovala dôležitú vec. Keď som o niekom hovorila niečo zlé, mi jemne hovorila: „Keď sa budeš dívať poriadne, vždy v ľuďoch nájdeš zlato.“ Hľadajte to zlato a dary vo vašej matke. Pomôže vám to viac, ako si dokážete predstaviť.

Knihu Budu vůbec někdy dost dobrá? si môžete objednať tu: