Pre popis narcistických fenoménov bola mimoriadne vhodná rozprávka O troch havranoch (rozprávka bratov Grimmovcov je u nás známejšia pod názvom Sedem zhavranelých bratov). Rozprávka a sled jej obrazov sa tak stali niťou, na ktorú mohla terapeutka ako korálky navliekať komplexy otázok. Ukázalo sa, že téma narcizmu sa dá popísať tak odbornými pojmami, ako aj obrazmi a symbolmi. 

Kathrin Asper
OPUŠTENOST A SEBEODCIDZENÍ
Přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti
Portál, 318 s.

Kathrin Asper je známa švajčiarska psychoanalytička, ktorá rozvíja odkaz Carla G. Junga. Má za sebou dlhoročnú terapeutickú prax v meste Meine, pôsobí aj ako lektorka a supervízorka. Jej kniha Opuštenosť a sebeodcidzení vychádza v češtine v nakladateľstve Portál už v druhom vydaní (2009, 2025). Svojim dôrazom na myšlienku, že narcizmus sa v nejakej miere týka každého z nás, oslovuje tak odbornú verejnosť, hlavne psychoterapeutov a iné pomáhajúce profesie, ale má čo povedať aj čitateľom, ktorí sa s touto poruchou stretávajú v svojej rodine, medzi blízkymi, prípadne jej znaky rozpoznávajú u seba. Pocity opustenosti a narušenej hodnoty samého seba pomáha odhaľovať a liečiť obrazmi z viacerých známych rozprávok, čím jej celoživotná práca pomáha každému, kto sa o túto tému zaujíma. 

Ukážky z knihy OPUŠTENOST A SEBEODCIDZENÍ:

Annette von Droste-Hülshoff: - Žitie je krátke a šťastie také zriedkavé. Akým veľkým skvostom je byť namiesto čosi znamenať!

Kathrin Asper: - Pojmy opustenosť a sebaodcudzenie, ktoré sa dotýkajú negatívnych a smutných stavov, môžu niektorým čitateľom prekážať. Naozaj nebolo možné nájsť pozitívny titul? Nie, nebolo, lebo mám skúsenosti, že takzvané negatívne pocity sa často zamlčiavajú. Ako výsledok potom vznikajú závažné deformácie charakteru, somatické ťažkosti a latentne depresívny stav. Špecificky otcovské postoje, ktoré utvárali našu kultúru, vedú mnohých ľudí k sklonu heroicky hľadať recepty proti týmto skúsenostiam a cesty von z nich. Bolestné vnemy sa rýchle strácajú zo zorného poľa, človek si zvyká nevnímať utrpenie. Mám skúsenosti, vďaka ktorým som presvedčená, že musíme prijímať takzvané negatívne a trýznivé pocity inak, nie heroicky. Máme sa učiť cítiť ich žiaľ a zdieľať ich. Mali by sme si opäť zvykať zaujímať voči vlastným duševným bolestiam i špecificky materský, prijímajúci postoj. Až potom sa môžu vyjasniť a premeniť. Jednou zo základných myšlienok tejto knihy je to, že sa musíme učiť cítiť aj to trýznivé a bolestné, nielen to príjemné.

Narcisticky zranený človek potrebuje predovšetkým posilniť svoje ja. Tomu je v terapii nutné dať priestor. Zdá sa, že Jung v dobe, keď zdieľal svoje myšlienky, vychádzal z predstavy už silného ja schopného voľby. Mnohí dnešní ľudia takým ja nedisponujú, čo, ak sa tento fenomén dá vysvetliť, môže súvisieť s miznutím kolektívnych hodnôt. Platné hodnoty sú pre jedinca záväzné, poskytujú jeho životu oporu a štruktúru a spájajú ho so sociálnym kontextom. Dnešný človek musí tieto danosti v značnom rozsahu prinášať zo svojho vnútra, zo seba samého.

Považujem za podstatné pomôcť človeku narušenému v jeho sebaláske, aby si bol vedomý vlastného príbehu. Tak môže opäť nadviazať kontakt so svojimi pravými pocitmi a získať tak predpoklad k vystúpeniu z tieňa. Potom sa môže stať autonómnejším a môže skutočne žiť svoj život.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinus tu: