Počet rôznych foriem demencií stúpa, čo súvisí s tým, že populácia starne. Takmer polovicu z nich tvorí Alzheimerova choroba. Na Slovensku je takýchto pacientov takmer 60 000, odhaduje sa, že sa o nich stará približne 150 000 opatrovateľov, väčšinou rodinných príslušníkov, ktorí sa v opatere striedajú.

PaedDr. Mária Čunderlíková, podpredsedníčka Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti predstavila preventívny program, ktorý má podporiť rodiny a oboznámiť verejnosť s mýtmi, ktoré s touto diagnózou aj zabúdaním vo vyššom veku súvisia. V rámci projektu Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti sa počas februára konali stretnutia odborníkov s rodinnými opatrovateľmi, z ktorých vyplynuli tri veľké okruhy problémov. Opatrovatelia – väčšinou dcéry, ktoré opatrujú matku alebo otca s Alzheimerovou chorobou – sa pýtali hlavne na to, ako sa o chorého starať, ako reagovať v krízových a záťažových situáciách. Dominovali aj témy samoty a vyčerpania. Dcéra, ktorá opatruje chorého rodiča, je unavená, nevyspatá, nemá ani chvíľku oddychu, lebo nemá starostlivosť o blízkeho na koho presunúť ani na chvíľu. Najčastejšie je to šesťdesiatnička, nevydatá, bezdetná, akosi „prirodzene“ sa počíta s tým, že keďže „nikoho nemá“, túto náročnú úlohu zvládne. A tak je zavretá sama s chorým blízkym v byte a málokedy vyjde von. Často zaznievala aj otázka, ako emocionálne spracovať fakt, že opatrujeme rodičov. Ako nebyť to zranené dieťa, ktoré vidí matku, otca v nedôstojnom stave. A samozrejme, každý, kto má rodiča s „alzheimerom“ sa bojí, či túto chorobu jedného dňa nezdedí a čo môže urobiť preventívne, aby sa u neho neprejavila.

Neurobiológ Doc. MUDr. Michal Minár, PhD. pripomína, že Alzheimerova choroba môže nastúpiť aj v strednom veku, i keď ju zatiaľ vnímame len ako chorobu starých ľudí: „Máme aj lieky, ale tie toto ochorenie nevyliečia, len spomalia jeho nábeh. Treba počítať s tým, že čím väčšia je genetická záťaž, tým nižší je vek, v ktorom sa Alzheimerova choroba prejaví. Preto neodkladajme kontrolu u lekára, nenahovárajme si, že vo vyššom veku je „normálne“, keď človek niečo sem-tam popletie, zabudne. Aby sme nepremárnili dobu, kedy by lieky mohli dlhšie udržať stav, v akom ešte človek môže fungovať vcelku dobre.“ Doktorka Čunderlíková dodáva, že ak má senior bystrú myseľ, dôvodom je genetika, ale aj zdravý životný štýl, primeraná fyzická a mentálna aktivita, zdravá vyvážená strava a dostatok sociálnych kontaktov, ktoré udržiavajú mozog v dobrej kondícii.

Začiatky demencií sa niekedy zamieňajú aj s diabetom, keďže diabetici pôsobia s rozkolísanou hladinou cukru neisto. Funkcie mozgu zhoršuje aj nedostatok B12, treba ho dodávať, lebo so zvyšujúcim vekom sa vstrebávanie tohto vitamínu zhoršuje. Na schopnosť sústrediť sa vplýva negatívne aj fajčenie a zlá životospráva. Toto všetko síce zhoršuje pamäťové funkcie, ale dá sa zvládnuť. Čo sa týka stravy, odporúča sa stredomorská, predovšetkým dostatok omega3 mastných kyselín. Aj v stravovaní chorého, aj preventívne v celej rodine by sme mali vylúčiť z jedálneho lístka potraviny, ktoré zvyšujú zápaly, najmä „zlé“ tuky. A na druhej strane, treba zvýšiť konzumáciu potravín s antioxidačným účinkom. V poslednom období sa v tejto súvislosti často spomína ako vhodná kurkuma.

Čo si teda máme všímať?

Prvé príznaky sa môžu objaviť už vo veku 55-60 rokov. Základným a zväčša prvým príznakom je porucha pamäti, reč a úsudok nasledujú neskôr. Človek postupne stráca schopnosť spomenúť si na nedávne udalosti, zabúda šoférovať a podobne. Mení sa jeho osobnosť, chudobnie abstraktné myslenie, znižuje sa schopnosť uvažovať racionálne. Zlyháva aj pri jednoduchých úlohách. Stáva sa apatický, stráca záujem o iných ľudí, izoluje sa. Často trpí depresiou a poruchami spánku. V strednej fáze sa začína strácať aj v známom prostredí. Hrozia mu pády, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach. Pacient s Alzheimerovou chorobou žije od jej diagnostikovania dva až dvadsať rokov, v priemere deväť rokov.

10 varovných príznakov Alzheimerovej choroby
Zhoršovanie najmä krátkodobej, ale aj dlhodobej pamäti
Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností
Ťažkosti s rečou
Dezorientácia v čase a priestore
Zhoršený úsudok
Problémy s abstraktným myslením
Nesprávne umiestňovanie predmetov
Zmeny nálady a správania
Zmeny osobnosti - poruchy nálady, psychotické symptómy, bludy, halucinácie, poruchy spánkového rytmu
Strata iniciatívy
Zmeny hmotnosti, najmä chudnutie, ubúdanie svalovej hmoty, poruchy kontinencie

Tipy pre správne fungovanie mozgu
Buďte fyzicky aktívni a pravidelne cvičte
Čím viac sme mentálne aktívni a trénujeme svoj mozog, tým bohatšiu sieť spojení medzi neurónmi vytvárame a vytvárate si kognitívnu rezervu, ktorá zabezpečí, že sa ochorenie mozgu prejaví neskôr
Jedzte zdravú a bohatú stravu na omega 3 mastné kyseliny a stredomorskú stravu
Dbajte na zdravie svojho srdca a ciev, na zníženie tlaku a cholesterolu (vaskulárne faktory zvyšujú riziko demencie nezávisle od rizika cievnej mozgovej príhody)
Buďte medzi ľuďmi a stretávajte sa s priateľmi
Myslite pozitívne a nestresujte sa