Musíme opustiť život, ktorý sme si naplánovali. Len tak dostaneme život, ktorý nás očakáva, hovorí Anselm Grün, jeden z najobľúbenejších spirituálnych autorov dneška. Tento ekonóm v benediktínskom kláštore opátstva Münsterschwarzach napísal desiatky knižných bestsellerov, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch a v ktorých spája duchovné poznanie kresťana, jungiána i zenového budhistu. V češtine vyšli ďalšie dve z jeho kníh, v ktorých potvrdzuje, že toho vie veľa o umení žiť i o umení starnúť.
Priatelia, neklesajme na duchu. Boli sme stvorení pre tieto časy. Čoraz častejšie počujem okolo seba znepokojené hlasy a obavy z toho, čo sa deje, a aká bude naša budúcnosť, keď vidíme, že upadá to, na čom nám záleží. Nalieham na vás, prosím vás, prestaňte s lamentovaním a nestrácajte nádej. Pretože sme skutočne boli stvorení pre tieto časy. Roky sme sa učili, cvičili, trénovali a čakali, aby sme zažili práve tieto lekcie a aby každý z nás prispel k ich riešeniu tak, ako dokáže.
Ako to, že nemáme veriť tvorivým ľuďom?! Má kreativita aj svoju temnú stránku? A je lepšie byť optimistom alebo pesimistom? Prečo sa vlastne zamilovaváme? Sú naozaj úspešnejší tí, ktorí idú bez zaváhania za svojím cieľom? Dá sa z profilu na facebooku, kde každý ukazuje svoje lepšie ja, odhadnúť, aký jeho uživateľ skutočne je?
Zopár dobrých tipov na nové knihy: o tom, čoho všetkého sa musíme vzdať, aby sme boli šťastní; ako sa postarať o svoje črevá, aby sme boli výkonní; že nový poriadok v byte nám umožní pochopiť, kto sme a kam smerujeme; že sny nám pomôžu k poznaniu samých seba a joga nás privedie k ohybnosti a vitalite; že interpretácia atramentovej škvrny o nás toho prezradí veľmi-veľmi veľa; a ako pomôcť blízkemu človeku, ak sa stane obeťou trestného činu.
Jarný výber knižných noviniek sa venuje prelínaniu dvoch blízkych tém: jednou je liečba ľudskej duše, druhou sú rozprávky a mýty, len na prvý pohľad príbehy, ktoré si ľudia navzájom rozprávajú pre pobavenie. V skutočnosti ide o hlboké sondy do našich vzťahov, ktoré nás symbolicky učia, kým sme, aké najčastejšie konflikty v sebe riešime, a pomáhajú nám nachádzať z nich východiská.
Život je stretnutie. Slobodný človek verí v osud a verí, že osud ho potrebuje. Sebaprijatie je jedna z najťažších vecí, ktoré môžeme dosiahnuť. Vôbec si nedokážeme predstaviť, čoho všetkého je tento komplikovaný ľudský organizmus schopný. Všetci sme začali tak, že sme sa zaujímali o celý svet; je to jediný rýdzi záujem, ktorý môžeme mať. Povedali sme tu veci, ktorých pochopenie nám bude trvať celé mesiace.
Ako je to možné, že sa cítime osamelí, keď je nás tak veľa? Prečo je čoraz ťažšie nájsť v preľudnenom svete spriaznenú dušu? Celoživotné vzťahy sú zriedkavé, rodiny sa rozpadajú, jednotlivci sa cítia vykorenení... Niečo sa s nami deje? Prečo už nie sme schopní vytvárať blízke väzby? A v čom nám môže pomôcť a zároveň aj uškodiť fenomén sociálnych sietí, kde svojím spôsobom väčšina z nás nejakých tých priateľov predsa len má?
Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.
„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.
Pred dvomi rokmi vyšiel aj v češtine svetový bestseller Čeho před smrtí nejvíce litujeme. Jeho autorke – spisovateľke a textárke z mesta New South Wales v Austrálii – odvtedy vyšla ďalšia kniha, do ktorej zaradila 52 esejí venovaných hľadaniu ciest, ako žiť zdanlivo aj všedný život tak, aby sme si (nielen) pred smrťou mohli povedať, že sme prežili spokojný a šťastný život.
