Abraham H. Maslow
O PSYCHOLOGII BYTÍ
Portál, 318 s.
Samozrejme nebol naivný, dobre vedel, ako sú ľudské dejiny pošpinené krvou, násilím a krutosťou. Snažil sa však v dobre a zle ľudských pováh nájsť zmysel. Videl to tak, že aj keď človek dokáže byť sebecký a krutý, nie je taký v svojej podstate. Pod povrchom, v psychologickom a biologickom jadre ľudskej prirodzenosti, nachádzame dobrotu a slušnosť. Ak sú ľudia iní ako dobrí a slušní, je to len preto, lebo reagujú na stres a bolesť, alebo im je upierané uspokojenie základných ľudských potrieb, ako je bezpečie, láska a sebaúcta. Áno, práve pyramída ľudských potrieb je to, kvôli čomu meno amerického psychológa Abrahama H. Maslowa (1908 – 1970) pozná aj laická verejnosť.
V skutočnosti priniesol tri nové psychologické koncepty: hierarchickú štruktúru motivácie, sebaaktualizáciu a vrcholný zážitok. Väčšina psychológov hlavného prúdu priaznivo prijala len prvý z nich. Zvyšným dvom prisudzujú nedostatky v logike a metodológii. No pre iných psychológov sú práve tieto názory príťažlivé a plné zaujímavých možností. Maslow sa v priebehu rokov stal predstaviteľom humanistickej psychológie ako tretieho prúdu psychológie popri psychoanalýze a behaviorizmu. Spolu s Kurtom Goldsteinom hlásali ako prví holistický prístup k štúdiu osobnosti.
V súbore Maslowových prác O psychologii bytí vychádza v češtine po prvý raz výber z diela tohto svetoznámeho psychológa. Príhovor spracoval a doplnil vysvetľujúcim a kritickým pohľadom na Maslowovo dielo jeho žiak Richard Lowry. Informuje o tom, s akým nadšením sa Maslow vyberal do neprebádaných končín skúmania ľudskej povahy a očarený potom prednášal a písal, čo všetko tam našiel. Dnes už je jasné, že tento humanistický trend v psychológii bol revolúciou v pravom slova zmysle. Maslow považoval humanistickú psychológiu za prípravu na „štvrtú“ psychológiu, transpersonálnu, ktorá sa nesústreďuje na ľudské záujmy a potreby, ale až na Vesmír. Tieto psychologické smery majú podľa neho šancu vyvinúť sa na životnú filozofiu, na náhradu náboženstva, na hodnotový systém a životný program, ktorý ľuďom často chýba.
Ukážky z knihy O psychologii bytí:
Ľudská prirodzenosť bola podceňovaná, človek má vyššiu prirodzenosť, ktorá je presne tak inštinktívna ako jeho nižšia prirodzenosť. A táto vyššia prirodzenosť zahŕňa potrebu zmysluplnej práce, zodpovednosti, kreativity, potrebu byť spravodlivý a poctivý, potrebu robiť užitočné veci a robiť ich dobre.
Je pravda, že uspokojenie nižších potrieb je možné kúpiť za peniaze, ale akonáhle sú tieto nižšie potreby naplnené, začnú byť ľudia motivovaní iba vyšším typom odmeny – pocitom spolupatričnosti, náklonnosti, dôstojnosti, úctou, ocenením, príležitosťou k sebaaktualizácii a k pestovaniu najvyšších hodnôt: pravdy, krásy, dokonalosti, spravodlivosti, poriadku a zákonnosti.
Hierarchiu ľudských potrieb, toto originálne chápanie ľudskej motivácie Maslow po prvý raz publikoval roku 1943, ale všeobecne známym sa stalo až roku 1954, keď vyšlo v jeho knihe Motivation and Personality. Hlásal v nej dva nové pohľady. Po prvé, že málokedy, ak vôbec niekedy, dosiahneme stav motivačného pokoja. V bdelom stave sme neustále nositeľmi nejakej pohnútky a akonáhle jednu uspokojíme, na jej mieste sa okamžite objaví nová. Druhou prelomovou teóriou, s ktorou Maslow prišiel, bolo zistenie, že poradie pohnútok a motívov nie je náhodné. Niektoré sú biologicky naliehavejšie a silnejšie než iné. Ľudské motívy sú teda hierarchicky usporiadané a ich miesto v hierarchii je definované mierou naliehavosti, sily, či priority.Maslow tak ako prvý psychológ tvrdil, že vyššie ľudské pohnútky, napríklad túžba po kráse či spravodlivosti sú rovnako základné a späté s ľudskou prirodzenosťou, ako potreba jesť, piť, byť v bezpečí. Nepocítili by sme túžbu komponovať hudbu, vytvárať matematické sústavy, skrášľovať svoje domovy, keby sme mali stále prázdny žalúdok, keby sme boli neustále smädní, alebo nám hrozila blížiaca sa katastrofa, tvrdil Maslow. Až keď konkrétneho človeka, alebo všeobecne ľudí oslobodíme od hladu, smädu, strachu z katastrofy, vystúpia do popredia vyššie motívy. Začali až teraz existovať? Nie, boli tu, v jadre ľudskej prirodzenosti, no dosiaľ ich zatieňovali biologicky naliehavejšie potreby.
Človek, ktorý cíti deficit základných potrieb, kladie na realitu požiadavky: „Nasýť ma! Miluj ma! Rešpektuj ma!“ Čím naliehavejšie potrebujeme jedlo, bezpečie, náklonnosť alebo sebaúctu, tým viac sa správame k okoliu, k iným ľuďom i k sebe podľa toho, do akej miery môžu urýchliť alebo znemožniť naplnenie našich potrieb.
Keď dokážeme nájsť človeka, ktorého všetky základné nedostatkové motivácie boli dobre a stabilne uspokojené, aký bude? K seba samotnému, k iným ľuďom i k celému svetu sa bude správať ústretovejšie, dokáže rozdávať lásku a ocenenie, bude celkovo radostnejší. Bude vyjadrovať to, čo Maslow nazval sebaaktualizáciou. Sebaaktualizovaný človek rozozná falošné, predstierané a nečestné rysy osobnosti a dokáže správne posudzovať ľudí. Nepotrebuje lichôtky. S úžasom a potešením oceňuje dobrodenia života, aj tie, ktoré sa ostatným ľuďom zdajú byť fádne. Vzrušujúce a napínavé sú pre neho i obyčajné starosti všedného života, každý západ slnka vníma ako nádherný. Nedesí ho neznáme, či skôr priťahuje ho viac než známe. Je výkonnejší, lebo sa sústreďuje na problém, nie na svoje ego. Ak treba niečo urobiť, tak to neurobí kvôli oceneniu, ale preto, lebo to jednoducho treba urobiť. Zreteľne vidí, či je problém skutočný, alebo predstieraný. Ak je skutočný, dokáže objaviť aj úplne nové riešenia. Nebije sa o spoločenské uznanie, je nedotknutý tým, čo v iných ľuďoch vyvoláva súboje a zmätok.
Sebaaktualizovaní ľudia zdravo prijímajú vlastnú prirodzenosť, sú dobrými a vitálnymi tvormi, ktoré sa radujú zo života bez toho, aby sa trápili hanbou, ľútosťou a ospravedlneniami. Majú chuť k jedlu, dobre spia a radujú sa so sexuálneho života bez zábran. Dokážu prijať samých seba na všetkých úrovniach ako niečo, čo má hodnotu, proste preto, lebo prijímajú dielo prírody a nepolemizujú s ním, nepýtajú sa, prečo to príroda nevytvorila inak. Nie sú zaťažení pretvarovaním a defenzívnymi postojmi. Pokrytectvo, maska, pretvárka, snaha vzbudiť dojem konvenčnými postojmi, to všetko u týchto ľudí do značnej miery chýba. Neznamená to, že nepoznajú vinu a hanbu, ale že nepoznajú pocity zbytočnej viny a hanby. Previnilo (alebo zahanbene, úzkostne či smutno) sa títo ľudia cítia kvôli 1) napraviteľným nedostatkom, ako je lenivosť, nepozornosť, netrpezlivosť, bezohľadnosť; 2) pozostatkom nedostatkovej motivácie ako žiarlivosť či závisť; 3) zvykom, ktoré sú niekedy silné, alebo 4) nedostatkom vlastného druhu, kultúry alebo skupiny, s ktorou sa identifikovali. Platí všeobecný vzorec, že sebaaktualizovaní ľudia budú mať zlý pocit z rozdielu medzi tým, čo je, a tým, čo by mohlo alebo malo byť.
Aj keď je sebaaktualizovaný človek mimoriadna osobnosť, môže pôsobiť všedným dojmom. Nepotrebuje nič dokazovať tak, že by bol úmyselne výstredný alebo nekonvečný. Môže si vážiť druhých ľudí a tešiť sa z ich prítomnosti, ale nepotrebuje ich v tradičnom zmysle slova. Od ostatných ľudí nepotrebuje neustále hladenie, uisťovanie a uznanie, nepotrebuje ani ich neustálu spoločnosť, aby dokázal uniknúť osamelosti. V skutočnosti má rád samotu a súkromie vo výrazne väčšej miere než priemerný človek. Jeho vzťahy k iným ľuďom však bývajú hlbšie, než zvyčajne. Je schopný hlbšieho splynutia, väčšej oddanosti, dokonalejšej identifikácie, výraznejšieho zmazania hraníc ega, ako by iní ľudia vôbec považovali za možné. Sebaaktualizovaný človek nevynakladá mnoho času a energie na pestovanie širšieho okruhu povrchných známostí, jeho oddanosť, zhovievavosť, náklonnosť a priateľskosť voči ľuďom všeobecne pramení z hlbokého súcitu voči celému ľudstvu.
Aj keď sebaaktualizovaní ľudia smerujú k ľudskej dokonalosti, nemôžeme sa domnievať, že sú úplne bez chýb a nedostatkov. Nie sú to nereálne projekcie nereálnych ideálov, ale ľudia z mäsa a kostí. Môžu byť nudní, tvrdohlaví, otravní. Môžu byť pyšní, trebárs na rodinu, deti, priateľov, vlastnú tvorbu. Keďže bývajú všetkým fascinovaní, pôsobia často ako človek neprítomný duchom. Sú nevšímaví voči bežným spoločenským konvenciám. Iní ľudia ich dosť často zneužívajú. No sú to silní ľudia a tak dokážu byť bezohľadní a tvrdí. Ak treba, konajú s chladnokrvnosťou chirurga, ktorá je za možnosťami priemerného človeka. Napríklad bežní ľudia žijú vo vzťahu, v ktorom sa obe strany cítia mizerne, ale boja sa ho ukončiť. Sebaaktualizovaný človek takýto vzťah ukončí vo chvíli, keď si uvedomí, že sa už nedá zachrániť, pretože je presvedčený, že je to pre obe strany to najlepšie riešenie.
Od svojich dvadsiatich rokov sa Maslow zaujímal o to, čo zažil a popísal ako „vrcholný zážitok“: silný mystický zážitok otvárajúcich sa nekonečných obzorov sprevádzaný extázou, údivom a posvätnou úctou. Bol presvedčený, že počas tohto zážitku sa aj priemerný človek stáva sebaaktualizovaným, aspoň na krátku chvíľu je sám sebou, dokonale napĺňa svoje možnosti, približuje sa k jadru svojho bytia a je plne ľudský. Vníma realitu takú, aká je, a chápe také hodnoty, ako celistvosť, dokonalosť, dovŕšenie, spravodlivosť, živosť, rôznorodosť.
Toto je Maslowova predstava o ľudskej prirodzenosti v kocke: hovorí, že máme vyššiu prirodzenosť, že môžeme byť úžasní zo svojej ľudskej a biologickej podstaty a hovorí to, čomu by sme chceli veriť: že „celé bytie je len neutrálne alebo dobré, a že zlo, bolesť alebo hrozba sú len čiastkové javy a dôsledok toho, že nevidíme svet ako jednotný celok“.
Knihu A. Maslowa objednávajte tu:
