Jedného dňa sa ku mne dostal kúsok papiera, na ktorom mi istá žena napísala, že by ma chcela aspoň raz v živote navštíviť. Ten list na mňa urobil dojem, pozval som ju a ona prišla. Bola to žena bez vzdelania, viedla domácnosť svojmu bratovi, mali malý novinový stánok. Láskavo som sa jej spýtal, či naozaj rozumela mojim knihám, o ktorých hovorila, že ich čítala. A ona odpovedala týmto podivuhodným spôsobom: „To nie sú knihy, pán profesor, to je chlieb.“
„Pri liečbe depresívnych pacientov som si opakovane všimla, že ak ľudia, ktorí zažili stratu blízkeho človeka, málo trúchlia, môže to u nich viesť k vzniku depresívnych ochorení,“ píše v úvode ku knihe o význame zármutku v terapii nemecká jungiánka Verena Kast.
„Kto sa ponorí do sveta psyché, nájde v ňom nielen kľúč k všetkému hroznému, čo z človeka vychádza, ale aj tvorivé zárodky všetkého vznešeného a posvätného, čo v ľudstve drieme a na čom sa zakladá naša nádej na lepšie zajtrajšky“ – Jolande Jacobi v úvode do Psychológie C. G. Junga.
Zaujíma vás, prečo sa nám snívajú sny a čo nám nimi chce naše podvedomie povedať? Kniha klasika analytickej psychológie Hansa Dieckmanna SNY JAKO ŘEČ DUŠE prináša teóriu aj ukážky praktických výkladov snov vychádzajúcich z C. G. Junga, ktorý sny považoval za „monológ pod prikrývkou vedomia".
Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“
„Premýšľal som, ktorý Jungov text by som si vzal, keby vypukol požiar. Vzal by som Červenú knihu a zvyšok by som nechal v plameňoch. Z jej textu sa dá rekonštruovať mnoho vecí, ktoré sú podstatné,“ hovorí historik psychológie a znalec Jungovho diela Sonu Shamdasani.
Aký význam majú naše sny? Prečo je dôležité sa nimi zaoberať? Tieto otázky kladie v publikácii s jednoduchým názvom SNY profesorka psychológie na univerzite v Zürichu Verena Kast. Na základe svojej dlhoročnej praxe jungiánskej psychoanalytičky odpovedá: „Vedomou konfrontáciou so snom môžeme odhaliť pravdu o sebe, objaviť upozornenie na to, čo je pre náš život v danej chvíli dôležité.“
Knihy, ktoré inšpirovali C. G. Junga. "Keď človek číta, neuspokojí sa s jednou knihou, musí ich mať veľa, pretože „jedna kniha otvára druhú“. Táto myšlienka svetoznámeho švajčiarskeho psychoanalytika Carla G. Junga uvádza textovo i obrazovo reprezentatívnu knižnú novinku, akúsi fiktívnu prechádzku po jeho bohatej knižnici. Zoznámime sa tak s odkazom osobností a s myšlienkovými prúdmi, na ktorých Jung postavil svoje celoživotné odborné aj ľudské poznanie.
Anselm Grün a technika aktívnej imaginácie prepojená s kresťanskou symbolikou. Autor, benediktínsky mních a známy spisovateľ, je presvedčený, že mimoriadne záleží na každom obraze, ktorý vpustíme do svojho vnútra, a že obrazy, ktoré v sebe nosíme, majú silu, ktorá nás môže ničiť, ale aj vyliečiť. Jedným z takých obrazov je napríklad aj božské dieťa na slame, ktoré prišlo spasiť hriešnikov.
„Väčšina ľudí máva sny, ale len málokto chápe ich zmysel. Tým, ktorí chcú využiť sny ako dôležité odkazy svojej psychiky, prichádza na pomoc táto kniha,“ hovorí v úvode ku knihe Psychologie snu (Portál 2024) jej autor, švajčiarsky psychológ Ernst Aeppli. „Vysvetliť povahu, jazyk, funkciu a zmysel sna nie je jednoduché. Je nutné k snom pristupovať bez predsudkov, no s intuitívnym chápaním súvislostí, ktoré bežný rozum vníma ako paradox. Výklad sna vyžaduje aj široké kultúrne vedomosti, predovšetkým poznanie najčastejších symbolov, ktoré sa v snoch vyskytujú.“
