Sonu Shamdasani
C. G. JUNG. Život v knihách
Portál, 224 s.
Sonu Shamdasani pôsobí ako profesor v Centre pre dejiny psychologických disciplín a prednáša na viacerých univerzitách v Londýne. Zaoberá sa predovšetkým odkazom C. G. Junga, ako editor a jeden z prekladateľov sa podieľal aj na príprave Jungovej Červenej knihy do tlače. Teraz vychádza jeho podrobný komentár k Jungovmu životu a dielu na pozadí kníh, ktoré zakladateľ hlbinnej psychológie študoval a v ktorých nachádzal počas svojho tvorivého života inšpiráciu.
Homér, Ovídius, Majster Eckhart, Dante, William Blake, Goethe, Nietzsche, James Joyce, Mircea Eliade, Karl Kerényi, D. T. Suzuki, S. Freud, to je len zopár mien z bohatej biografie švajčiarskeho psychológa Carla Gustava Junga. Vďaka nim získal obdivuhodne široký prehľad o dejinách a rôznych kultúrnych spoločenstvách, vďaka nim prepojil vedecké poznanie psychológie a medicíny s mystickým odkazom mytológie a náboženstiev, a vďaka nim začal aj niekoľkoročné skúmanie samého seba, mimoriadne náročný experiment, výsledkom ktorého sa stala známa Červená kniha. Jungov Život v knihách je plný citátov významných osobností svetovej literatúry, filozofie, histórie, archeológie, antropológie, etnografie i mytológie a mystiky. Čítanie tejto knihy sa stáva aj nádherným estetickým zážitkom, jednotlivé kapitoly ilustrujú faksimile vzácnych výtlačkov, ktoré boli nafotené priamo v Jungovej knižnici, reprodukcie kaligrafických stránok jeho Červenej i Čiernej knihy a fotokópie Jungových listov i jeho denníkov.
Ukážky z knihy C. G. JUNG. ŽIVOT V KNIHÁCH
Už v mladosti Jung pociťoval „neodolateľnú túžbu čítať každý zdrap potlačeného papiera, ktorý sa mu dostal do rúk.“ Najranejším literárnym zážitkom, na ktorý si pamätal, bola legenda o svätom Grále, ktorá ho zvláštnym spôsobom fascinovala. Cestou do školy si často predstavoval, že „žije v zámku s obrovskou knižnicou, v ktorej bolo možné nájsť všetko, čo stálo za poznanie.“
Hoci v ňom nevzbudzovala sympatie, významne na neho zapôsobila postava Fausta. A vďaka tomu sa obrátil k filozofii. Priťahovali ho predsokratici Pytagoras, Empedokles a Herakleitos, ktorého považoval sa filozofa s neuveriteľnou intuíciou. No až u nemeckého mystika Majstra Eckharta pocítil „dych života“, aj keď ho ešte nechápal. Za najväčší filozofický objav považoval Arthura Schopenhauera. Z tých, ktorých diela študoval, bol prvý, kto hovoril jeho jazykom, kto uznával utrpenie a vášeň sveta a krutosť prírody, a kto rozoznával, že sa to všetko nedá vyriešiť nastolením akejsi konečnej harmónie či definitívneho poriadku.
Jung sa ohradzoval voči hrubo freudocentristickým výkladom svoje práce a hovorieval, že v jeho koncepciách je „omnoho viac Carusa ako Freuda“ a že svoje „myšlienkové nástroje“ má od Kanta, Schopenhauera, Carusa a von Hartmanna.
Roku 1900 vyšlo dielo, ktoré otriaslo psychologickým svetom a ihneď sa stalo bestsellerom. Nebol to Freudov Výklad snov, ale kniha s divným názvom Z Indie na planétu Mars: Štúdia prípadu somnambulizmu spojeného s glosoláliou od ženevského psychológa Théodora Flournoya. V priebehu troch mesiacov vyšla v troch vydaniach. Predaj rovnakého počtu výtlačkov Freudovho Výkladu snov trval šesť rokov. Jung neskôr priznal, že pojem podvedomej tvorivej imaginácie prevzal práve od Flournoya.
Roku 1908 Jung kúpil pozemok na brehu Zürišského jazera v Küsnachte a dal si na ňom postaviť dom, v ktorom žil až do konca života. Mal tu aj knižnicu, o ktorej sníval. Pri vchode do domu dal vytesať nápis z delfskej veštiarne: „Vocatus atque non vocatus deus aderit/Vzývaný či nevzývaný, buď boh prítomný“. Neskôr vysvetľoval, ako tomuto výroku rozumel už ako zrelý človek: Áno, hovorí nám, že boh bude prítomný, ale ako a prečo? Ten nápis som si tam dal, aby som pripomínal mojim pacientom aj sebe „Timor dei initium sapientiae (Počiatok múdrosti spočíva v bázni pred Hospodinom). Tu sa začína ďalšia nemenej dôležitá cesta nie ku kresťanstvu, ale k samotnému Bohu, a to je zrejme najdôležitejšia otázka.
V Premenách a symboloch libida Jung zhŕňa to, čo mu bolo dané vidieť – zlaté jablká všeobecného poznania ľudstva: „Môžeme povedať, že keby sa podarilo naraz uťať všetky tradície ľudstva, nasledujúce generácie by znovu vytvorili celú mytológiu i dejiny náboženstiev.“
Jungova práca dáva podľa mnohých za pravdu antiintelektuálnym postojom, lebo hovorí, že jedinec môže všetko podstatné nájsť v sebe, nepotrebuje k tomu vzdelanie. Jung bol v tomto smere ambivalentný. Na jednej strane roku 1942 napísal: „Mám odpor k masovým akciám. Čo sa ponúka, to sa zvulgarizuje. Predovšetkým Goetheho by som nešíril, to radšej tie kuchárske knihy.“ Na druhej strane ale podľa spomienok Aniely Jaffé ho vždy tešilo, keď sa jeho myšlienky dostali k ľuďom. Jedna z jeho nadsádzok znela: „Obyčajní ľudia mi rozumejú lepšie, než intelektuáli.“
Jung spomínal: „Keď som sa pri práci na Premenách a symboloch libida dostal ku kapitole o Obeti, vedel som, že ma to bude stáť priateľstvo s Freudom. Hovoril som v nej o mojom vlastnom chápaní incestu, o rozhodujúcej zmene pojmu libida a o iných myšlienkach, ktorými som sa odlišoval od Freuda.“ V roku 1913 Jung urobil v svojom liste bodku za vzťahom s Freudom krásnou shakespearovskou citáciou, poslednými slovami Hamletovými: “A ostáva len ticho.“
Na jeseň roku 1913 vzal Jung hnedý zápisník a začal do neho písať svojej duši a zaznamenávať svoje fantázie. V prvom zápise sa obracia k svojej duši, hovorí jej, že je rád, že ju znovu našiel, a že sa naučil, že človek musí žiť svoj vlastný život a že toto je jediná cesta k božskému v nás. V roku 1925 spomínal: “Aby som bol k sebe čo najpoctivejší, zapisoval som si všetko veľmi starostlivo podľa starého gréckeho príkazu: Daj všetko, čo máš, a dostaneš.“
V prednáške roku 1935 povedal: „Niekedy okolo tridsiateho piateho roku života sa nachádza zlomový bod, kedy sa veci začnú meniť, je to prvý okamih tieňovej stránky života a zostupovanie k smrti. Keď tento zlomový okamih nastane, ľudia naň reagujú rôzne: niektorí sa od neho odvrátia, iní sa do neho vrhnú, iným sa prihodí nejaká dôležitá vonkajšia udalosť. Keď sa nestaráme my, postará sa za nás Osud.“
Už v roku 1912 Jung v jednom článku tvrdil, že „kto chce poznať dušu človeka, z experimentálnej psychológie nezíska takmer nič.“ V pasáži naznačujúcej odvrátenie sa do kníh a učenosti odporúča, aby človek „povesil na klinec exaktnú vedu a vyzliekol učenecký talár, dal zbohom štúdiu a so srdcom človečím šiel svetom, hrôzou väzníc, blázincov a nemocníc, špinou predmestských putík, bordelov a hráčskych brlohov, salónmi elegantnej spoločnosti, burzami, schôdzami socialistov, kostolmi, trieštením siekt, aby v svojom tele zažil lásku, nenávisť a vášeň vo všetkých podobách.“ O rok neskôr to komentoval s odkazom na Pascalov výrok „srdce má svoje dôvody, o ktorých rozum nič nevie“: „Samotná učenosť totiž nestačí; ak sa necháme viesť srdcom, dá nám hlbšie odpovede.“
V sne sa mu objavila dievčina a povedala mu, že „rozprávka je predsa babičkou románu a je všeobecne viac platná, než najčítanejší román našej doby. Ty predsa vieš, že to, čo si tisícročia rozprávajú všetci ľudia ústne, je síce najviac prežuté, ale práve preto sa približuje najvyššej ľudskej pravde.“ Z toho vzišlo Jungovo nové ocenenie rozprávok a mýtov a múdrosti, ktoré sú v nich obsiahnuté. Predstavovali symbolické archetypy, ktoré z psychologického hľadiska považoval za cennejšie než veľké umenie: „Ak je slovo znakom, neznamená nič. Ak je však symbolom, znamená všetko.“ A symbol je živý, až keď je „tehotný významom“.
V Červenej knihe prenikol Jung v snahe o dosiahnutie vnútornej podstaty až na dno svojej skúsenosti. Úlohou analýzy odteraz bude umožniť človeku zostup do jeho vlastného pekla, vyrovnať sa s ním a vrátiť sa. Jungovo podsvetie, jeho peklo, nie je posmrtné, je stavom pozemského života: „Čo si myslíte o podstate pekla? Peklo je, keď nemôžete dosiahnuť to, čo by ste dosiahnuť chceli. Peklo je, že musíte myslieť, cítiť a robiť to, o čom viete, že to nechcete. Peklo je, že viete, že všetko, čo tak vážne so sebou zamýšľate, je aj smiešne, všetko jemné je aj hrubé, všetko dobré je aj zlé, všetko vznešené je zároveň nízke a všetky dobré skutky sú zároveň hanebné.“
Túto knihu si môžete objednať tu:
