Spomienkou na toto stretnutie s čitateľkou jeho kníh odpovedal švajčiarsky psychiater a filozof Carl Gustav Jung na otázku, či je jeho vysvetlenie človeka a sveta zrozumiteľné len intelektuálnej elite, alebo či je určené aj prostým ľuďom. „Sú to dve odlišné veci,“ doplnil, „postupy psychoterapie patria do rúk odborníkov – nie každý si s tým môže pohrávať – ale to, čo nazývate „vysvetlením“, sa týka omnoho vyššieho počtu ľudí, ako som aj ja sám ešte nedávno považoval za možné.“

William McGuire, R. F. C. Hull
ROZHOVORY S C. G. JUNGEM
Portál Praha, 202 s.

Z anglického originálu C. G. Jung speaking vybral prekladateľ Ondřej Fafejta dvadsať nadčasových rozhovorov so švajčiarskym psychoterapeutom Carlom Gustavom Jungom, ktoré práve vychádzajú vo vydavateľstve Portál. Anglickí editori zozbierali čo najautentickejšie prepisy diskusií s odborníkmi a novinármi (z čias, keď ešte neexistovali diktafóny, takže sa musíme spoľahnúť na presnosť ich zápisu, či dokonca pamäte) a záznamy nahrávok rozhlasových, filmových a televíznych besied v rozmedzí rokov 1933 až 1961. Editori sa snažili vyberať tak, aby prierez z Jungových odpovedí priniesol reprezentatívny prehľad na jeho celoživotné dielo. Práve forma rozhovorov jasne ukáže spôsob, akým slávny Švajčiar komunikoval a premýšľal, ako vášnivo rozprával o psychoanalýze, o archetypoch, výklade snov, teórii Tieňa, synchronicite, mandalách, alchýmii, typológii, či fenoméne UFO. Otvorene odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa jeho rozchodu s Freudom, vyvracia podozrenia z kolaborácie s nacistami a vysvetľuje, prečo podľa neho práve nemecký národ tak fatálne podľahol fašizmu. Do výberu sa samozrejme dostala aj známa otázka Johna Freemana z BBC, či Jung verí v Boha, a jeho dnes už kultová odpoveď: Nemusím veriť, ja viem!

Ukážky z knihy ROZHOVORY S C. G. JUNGEM:

Kým bola prijatá idea nevedomia, bola potrebná celá revolúcia. Nietzsche, Schopenhauer, Pierre Janet, Charcot, Freud: existovalo toľko stupňov. Mal som to šťastie, že som mohol študovať po celý svoj život. Môj otec bol teológ, ktorý sa špecializoval na orientálne jazyky; trochu zo svojho nadania na jazyky preniesol aj na mňa. Študoval som literatúru, stredovekú a starovekú alchýmiu, samozrejme náboženstvá a predovšetkým medicínu a spolu s ňou aj filozofiu. Všetko to bolo nutné, aby som vypracoval líniu myslenia a mentálny postoj, ktorý ma viedol k tomu, že som odhalil určité zákonitosti. A nezabudnite na moje cesty, predovšetkým do Indie a Afriky, kde sa človek stretáva s ľuďmi z iných dôb. Zaznamenal som vzťahy, podobnosti, zhody okolností a snažil som sa vrátiť k ich spoločnému zdroju, pretože taký existuje. Len súhrn skúseností, to je všetko.

Moderný svet prišiel o posvätné a preto je v kríze. Moderný človek musí znovu odhaliť hlbší zdroj svojho duchovného života. Aby to dokázal, musí sám v sebe zápasiť so zlom, konfrontovať sa so svojím tieňom, integrovať diabla. Nemá inú voľbu.

Vnútorný človek musí byť nakŕmený citmi – čo je fakt, ktorý moderní ľudia so svojou povrchnou dôverou v rozum často na vlastnú škodu prehliadajú.

Existuje kolektívne nevedomie, tá ohromná klenotnica, ten veľký zásobník, odkiaľ ľudstvo čerpá obrazy, sily, ktoré prekladá do odlišných jazykov, ale ktoré majú spoločný zdroj.

V našej dobe všetko zatemňuje intelekt. Pretože sme mu dovolili, aby sa príliš rozšíril. Vedomie rozlišuje, súdi, analyzuje a zdôrazňuje rozpory. Do určitej miery je to nutná práca. Lenže analýza zabíja a syntéza vracia do života. Musíme zistiť, ako všetkému vrátiť spojitosť so všetkým ostatným. Musíme odporovať neresti intelektualizmu a pochopiť, že nemôžeme iba rozumieť. Uplynú dve alebo tri ďalšie storočia, pokým nastane nová éra. Ešte mnoho sa toho bude musieť ľudstvu prihodiť. Bude sa musieť zmeniť veľa vecí, než sa zrodí nový sloh, nová formula pre realizáciu ľudstva.

Potrebujeme viac psychológie. Potrebujeme hlbšie pochopenie ľudskej povahy, pretože jediné skutočné nebezpečenstvo, ktoré existuje, je človek sám. On je tým veľkým nebezpečenstvom a my si to žalostne neuvedomujeme. Nevieme o človeku takmer nič. Mali by sme študovať jeho dušu, pretože to my sme pôvodcami všetkého prichádzajúceho zla.

Pretože sa to nedá dokázať, je práve tak legitímne veriť v život po smrti, ako o ňom pochybovať. Máme skúsenosti, ktoré ukazujú obomi smermi. Existujú zdravé a nezdravé, užitočné a obtiažne idey. Nikto, kto má rozum, nebude jesť nestráviteľné jedlo, a práve tak sa rozumný človek vyhne nevhodným myšlienkam a názorom. V prípade pochybností sa má učiť z tradičnej múdrosti všetkých dôb a národov. To mu dodá bohatstvo informácií o tzv. večných ideách a hodnotách, ktoré ľudstvo zdieľa už od najranejších časov. Nemala by ho odradiť ani hlúpa námietka, že nikto nevie, či sú tieto staré univerzálne idey – Boh, nesmrteľnosť, sloboda vôle, atakďalej – „pravdivé“ alebo nie. Pravda je v tejto súvislosti chybným kritériom. Človek sa môže iba pýtať, či sú tieto idey užitočné, či mu je lepšie a cíti svoj život ako úplnejší, zmysluplnejší a uspokojivejší s nimi, alebo bez nich.

Vesmírne lety do iných svetov sú vecou ďalekej budúcnosti. Ale skôr či neskôr sa človek bude musieť vrátiť na Zem, odkiaľ pochádza – teda bude sa musieť vrátiť k sebe. Vesmírne lety sú iba útekom od seba samých, pretože je ľahšie odletieť na Mars alebo Mesiac, než preniknúť do hĺbok vlastných bytostí. Na tomto horúčkovitom záujme o dobývanie Vesmíru je nebezpečené to, že symbolizuje stav naprostej úzkosti človeka. Táto úzkosť by mohla byť spôsobená strachom zo svetovej populačnej explózie. Zdá sa, že svojím spôsobom predstavujú lety do vesmíru pudovú reakciu na tento problém.

Hermann Hesse verí, že správna cesta je tá, ktorá je v súlade s prírodou. To je i moja filozofia. Človek by mal žiť podľa svojej prirodzenosti. Mal by sa sústreďovať na sebapoznanie a potom žiť v súlade s pravdou o sebe samom. Čo by ste povedali na tigra, ktorý by bol vegetarián? Samozrejme by ste povedali, že je to špatný tiger. Každý by mal žiť podľa svojej prirodzenosti, tak individuálne, ako aj kolektívne. Človek má byť tým, kým je, objaviť svoju vlastnú jedinečnosť, onen stred osobnosti, ktorý je rovnako vzdialený od vedomia i nevedomia. Musíme zamieriť k tomuto ideálnemu bodu, ku ktorému nás, zdá sa, vedie príroda.
 

Knihu Rozhovory s C. G. Jungem objednávajte tu: