„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.
V každom životnom období riešime úlohy, ktoré k nemu patria a ktoré nám často pripadajú ako kríza. No stredný vek, to je vstup do pekla, hovorí Joseph Campbell. Vtedy si všetci priznáme, či už vedome alebo nevedome, že túžime hlavne stať sa tým, kým skutočne sme. Depresie sú signálom, že sme sa od tejto cesty, od zmyslu nášho života odchýlili.
K dobrej jungiánskej tradíci patrí vyjadrovať pomocou obrazov to, čo je ťažké uchopiť a pomenovať slovami. Preto autorka knihy, ktorá skúma narcistickú poruchu a jej dôsledky ako opustenosť a sebaodsudzenie, použila ako nástroj svojej psychoterapeutickej práce rozprávky. Začala vedľa seba klásť rozprávkové obrazy a psychické fenomény a nachádzala medzi nimi mnoho súvislostí.
Archetyp všetkých archetypov. Tak nazval renomovaný švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung mandalu, kruhový obraz známy zo všetkých svetových náboženstiev. Ak ste sa ešte s týmto pojmom nestretli, pochádza zo sanskrtu, starého indického jazyka, a znamená kruh či magický oblúk. Jung považoval mandalu za symbol mikrokozmu, teda celistvej individuálnej osobnosti, ktorá odráža makrokozmos, teda božskú energiu. A kreslenie mandál, tohto nadčasového zobrazenia jednoty a rovnováhy, využíval na diagnostiku i liečbu svojich pacientov.
Jarný výber knižných noviniek sa venuje prelínaniu dvoch blízkych tém: jednou je liečba ľudskej duše, druhou sú rozprávky a mýty, len na prvý pohľad príbehy, ktoré si ľudia navzájom rozprávajú pre pobavenie. V skutočnosti ide o hlboké sondy do našich vzťahov, ktoré nás symbolicky učia, kým sme, aké najčastejšie konflikty v sebe riešime, a pomáhajú nám nachádzať z nich východiská.
Človek sa v živote naučí viac z toho, čo by robiť nemal. A ak pochopí, že to, čo urobil a vnímal ako „hriech“, ako niečo „zlé“, je v skutočnosti „dobré“, lebo mu to umožnilo vyvíjať sa, pochopí konečne, kto vlastne je. Prestane blokovať svoju tvorivosť a môže viac odovzdať aj ľuďom okolo seba. Takémuto tápaniu v živote hovoríme aj „kríza stredného veku“. A ako z nej von? Ako sa prepracovať od tápaniu k pochopeniu?
„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.
„V práci so snami existuje láska. Cítime, že sny to s nami myslia dobre, podporujú nás a povzbudzujú nás, chápu nás hlbšie, než chápeme sami seba, rozširujú našu zmyslovosť a nášho ducha, stále vymýšľajú nové veci, ktoré by nám mohli dať – a tento pocit, že sme milovaní obrazmi v našich snoch, prestupuje i analytický vzťah,“ píše jeden z klasikov psychoterapie James Hillman v originálnom diele, ktoré práve vydáva Portál pod názvom Sny a podsvětí. „Je to láska založená totálne na vzťahu s obrazmi a prostredníctvom obrazov, láska, ktorá sa prejavuje v imaginačnej odozve na imagináciu v snoch.“
PhDr. Ľubica Hamarová, inšpiratívna trénerka a koučka, vo svojej práci čerpá predovšetkým z diela C. G. Junga: – Prečo ma oslovil práve Jung? Lebo si myslím, že je najbližšie k životu. Jung dáva odpovede na konkrétne problémy, je veľmi ľudský, humánny. Aj jeho archetypy, aj jeho typológia, aj práca s Tieňmi, aj on ako človek a jeho profesionálna cesta sú mi veľmi blízke. Jeho dielo je veľkým príspevkom k tomu, ako sa stať celistvým človekom.
„Je bohužiaľ pravdou, že keď je žena manželkou a matkou, nemôže byť aj hetérou, rovnako ako hetéra trpí, že sa nestala matkou. Existujú ženy, ktorých údelom nie je rodiť deti, ale prinášať duchovné znovuzrodenie mužovi, čo je funkcia veľmi dôležitá,“ napísal 83-ročný Jung v liste Carlovi Jeffreymu. Hetéra, na ktorú vtedy určite myslel, bola Toni Wolffová, prezidentka Psychologického klubu v Zürichu, autorka výrazu „komplexná psychológia“ – a jeho dlhoročná milenka.
