C. G. Jung, M.-L. von Franz, J. L. Henderson, J. Jacobi, A. Jaffé
ČLOVĚK A JEHO SYMBOLY
Portál, 320 s.
Preložil: Pavel Kolmačka

Roku 1959 robil John Freeman s 84-ročným Jungom interwiev pre BBC v známej sérii Face to face (Tvárou v tvár). Rozhovor odznel v Jungovom dome v Küsnachte na brehu zurišského jazera. Áno, bolo to presne ono slávne interwiev, v ktorom Jung na otázku moderátora, či verí v Boha, odpovedal kultovým výrokom: Nemusím veriť, ja viem. Tento program sledoval aj Wolfgang Foges z nakladateľstva Aldus Books, ktorý v detstve žil v susedstve Freudovcov. Uvedomil si, že Freudove dielo už v zjednodušenej verzii pozná veľa ľudí, zatiaľ čo Jungovi rozumejú len odborníci s lekárskym a psychologickým vzdelaním. Požiadal teda Freemana, aby napísal knihu, ktorá by Jungove myšlienky pretlmočila jazykom zrozumiteľným aj laikovi. Jung najskôr tento nápad odmietol.

Nikdy sa nepokúšal predstaviť svoju prácu masám a už sa cítil príliš starý a unavený, aby s tým začínal. Stali sa však dve veci, ktoré jeho rozhodnutie zmenili. Po prvé, interwiev malo obrovský úspech. Jungovi začali chodiť listy od bežných ľudí, ktorí ocenili jeho názory, humor a šarm – a žiadali o pomoc. Uvedomil si, že títo ľudia by ho bez verejného vystúpenia nepoznali a neoslovili. A po druhé, mal sen, v ktorom videl samého seba stáť na námestí a hovoriť k veľkému davu ľudí, ktorí mu fandili a chápali ho. A keďže výklad snov tvorí veľkú časť jeho diela, vďaka tomuto snu nakoniec súhlasil. Mal len dve podmienky: že v knihe nebude len jeho dielo, ale že v nej dostanú priestor aj jeho kolegovia, a že koordinácia prác bude zverená Freemanovi. Freeman si sprvu nebol celkom istý, či je to práve pocta, pretože sa dozvedel, že si ho Jung vybral ako vzor „priemerného čitateľa“, ktorý zaručí, že ak textu porozumel on, pochopí ho každý laik. Čo nepochopí, bude zrejme zložité aj pre iných bežných čitateľov a autori to budú musieť prepracovať. Carla Gustava Junga však vnímal ako významného lekára a veľkého mysliteľa 20. storočia a svoj prínos pre šírenie Jungovho odkazu neskôr považoval za výsadu.

Jung navrhol koncepciu knihy a sám napísal prvú kapitolu Zbližovanie sa s nevedomím. Desať dní potom, ako dokončil svoju časť rukopisu, ochorel a osemnásť mesiacov po onom slávnom interwiev pre BBC umrel. Definitívnej redakcie diela sa ujala doktorka Marie-Louise von Franz.

UKÁŽKY Z KNIHY ČLOVĚK A JEHO SYMBOLY

Jungova kapitola ZBLIŽOVANIE SA S NEVEDOMÍM uvádza čitateľa do problematiky nevedomia, archetypov a symbolov, tvoriacich jeho jazyk, a snov, prostredníctvom ktorých nevedomie hovorí: - Čím ďalej, tým menej som súhlasil s voľnými asociáciami, ktoré pri výklade snov používal Freud. Videl som, že vedú človeka kľukatou cestou preč od sna, zatiaľ čo metóda, ktorú som vytvoril, sa drží čo najbližšie snového obsahu, dokonca opisuje okolo neho kruhy. Aby ste sen pochopili, musíte ho skúmať zo všetkých strán, ako keď vezmete do rúk neznámy predmet a otáčate ho tak dlho, pokým nepoznáte všetky detaily jeho tvaru. Krúžim okolo sna a marím všetky pokusy snívajúceho vzdialiť sa od neho. Mnohokrát som musel pri svojej práci opakovať: „Vráťme sa k snu. Čo sen hovorí?“

Strávil som viac než polstoročie skúmaním symbolov a dospel som k záveru, že sny a ich symboly nie sú hlúpe ani nezmyselné. Naopak, sny poskytujú tomu, kto chce porozumieť ich symbolike, veľmi zaujímavé informácie. Je pravda, že výsledky majú veľmi málo spoločného s našimi svetskými záujmami, s kupovaním a predávaním. Ale na otázku o zmysle života nedáva vyčerpávajúcu odpoveď náš obchodný život a hlbokú túžbu ľudského srdca neuspokojí bankový účet.

Joseph L. Henderson v kapitole PRASTARÉ MÝTY a MODERNÝ ČLOVEK vysvetľuje archetypálne vzorce v starovekej mytológii, v rozprávkach a v rituáloch takzvaných primitívnych kmeňov: - Symboly známe z dávnych vekov dodnes nestratili pre ľudstvo svoju dôležitosť. Niektoré symboly v snoch vychádzajú z čohosi, čo Jung nazval „kolektívnym nevedomím“, teda z tej časti psyché, ktorá prenáša a uchováva všeobecné psychologické dedičstvo ľudstva. Analytik pomáha snívajúcemu nájsť pretrvávajúce hodnoty starého symbolu, ktorý zďaleka nie je mŕtvy a snaží sa opäť zrodiť v modernej podobe. Analógie medzi starými mýtmi a rozprávkovými príbehmi, ktoré sa objavujú v snoch moderných pacientov, nie sú triviálne ani náhodné. Existujú preto, lebo nevedomie moderných ľudí si uchováva schopnosť tvoriť symboly, ktoré kedysi nachádzali svoj výraz v náboženských predstavách a rituáloch primitívnych ľudí. V miere väčšej ako si uvedomujeme sme závislí od odkazov, ktoré nám sprostredkovávajú práve takéto symboly, a tým hlboko ovplyvňujú naše postoje aj naše správanie. Pomáhajú nám zjednotiť protikladné sily v sebe a dosiahnuť v našich životoch rovnováhu.

Marie-Louise von Franz v kapitole PROCES INDIVIDUÁCIE popisuje, ako sa vedomie a nevedomie jedinca navzájom učí poznávať, rešpektovať a vzájomne sa prispôsobovať. Dá sa povedať, že táto kapitola prináša esenciu celého Jungovho učenia. Človek sa stáva celým, integrovaným, pokojným a šťastným, keď je proces individuácie zavŕšený, keď sa vedomie a nevedomie naučili žiť v mieri a vzájomne sa dopĺňať: - Jung odhadoval, že analyzoval okolo 80 000 snov. Vďaka tomu prišiel na to, že všetky sny sú v rôznej miere relevantné pre život snívajúceho, ale zároveň všetky patria do veľkej siete psychologických faktorov. Zistil aj to, že sa pridržiavajú určitého usporiadania či vzorca. Tento vzorec Jung nazval „individuácia“, pomalý nevnímateľný proces psychického rastu. Centrum a zdroj snových obrazov nazval „bytostné Ja“ a charakterizoval ho ako súhrn celej psyché, aby ho odlíšil od „ja“, ktoré tvorí len malú časť celkovej psyché. To, do akej miery sa rozvinie naša osobnosť, závisí od toho, či naše „ja“ je alebo nie je ochotné počúvať, čo mu hovorí „bytostné Ja“. Keď sa v našich snoch objavujú temné postavy a zdá sa, že niečo chcú, nemôžeme si byť istí, či zosobňujú iba našu tieňovú časť, alebo bytostné Ja, alebo oboje súčasne. Uhádnuť vopred, či náš temný partner symbolizuje nedostatky, ktoré máme prekonať, alebo významný kúsok života, ktorý by sme mali prijať, predstavuje jeden z najťažších problémov, s ktorými sa stretneme na ceste individuácie.

Objav nevedomia je jedným z najväčších objavov tejto doby. Ale to, že rozpoznanie nevedomej skutočnosti zahŕňa poctivé sebaskúmanie a reorganizáciu vlastného života, nesie so sebou dôsledok, že mnohí ľudia sa ďalej správajú tak, ako keby sa nič nestalo. Vziať nevedomie vážne a zvládnuť problémy, ktoré nastoľuje, chce veľkú dávku odvahy.

Aniela Jaffé v kapitole nazvanej SYMBOLIKA VO VIZUÁLNOM UMENÍ dokazuje, že umenie je v každej dobe, aj v tej našej, jej symbolom. Výtvarné umenie podnecuje nevedomie a tým nám dáva radosť alebo nás znepokojuje. Zároveň psychologicky vyjadruje stav sveta, v ktorom ho maliar maľoval: - Moderné umenie ako symbolika chtonického ducha má dvojakú stránku. V pozitívnom zmysle je výrazom tajomne hlbokej prírodnej mystiky. V negatívnom zmysle je možné ho interpretovať ako výraz zlého a deštruktívneho ducha. Obe stránky patria k sebe, pretože paradox je jedným zo základných vlastností nevedomia a jeho obsahov.

Jolande Jacobi v kapitole SYMBOLY V INDIVIDUÁLNEJ ANALÝZE prináša ukážku jungiánskej analýzy, ktorá výrazne pomohla individuačnému procesu. To, čo sa odohralo v snoch konkrétneho človeka, malo paralely aj v jeho živote. Prišiel s problémami, ktoré sám nedokázal riešiť, a zrýchlene dozrel k nezávislej a zodpovednej mužnosti. Na jungiánskych analýzach je zaujímavé práve to, že každý sen je jedinečný a tým je jedinečná aj jeho analýza. Nenájdu sa dva sny, v ktorých by sa symboly nevedomia používali rovnako: - Každý prípad je iný. Nielenže mladí a starí alebo muži a ženy potrebujú iné prístupy, potrebuje ich aj každý jednotlivec. Dokonca aj tie isté symboly vyžadujú v každom prípade odlišnú interpretáciu. Tento prípad som vybrala preto, lebo predstavuje pôsobivý príklad autonómie nevedomého procesu a ukazuje svojou hojnosťou obrazov neúnavnú symbolotvornú silu psychického pozadia. Dokazuje, že samoregulačné pôsobenie psyché (ak ho nenarušuje priveľa racionálneho vysvetľovania či pitvania) môže napomôcť vývojovým procesom duše.

Knihu Člověk a jeho symboly si môžete objednať tu