Heinz-Peter Röhr
ZNEUŽITÍ
Léčba následků sexuálního či emočního násilí
Portál, 152 s.
Nemecký psychoterapeut Heinz-Peter Röhr, ktorý pracuje najmä so závislými ľuďmi, patrí k najznámejším propagátorom analytického výkladu rozprávok. „Rozprávky majú neoceniteľnú hodnotu. Sú to odpovede duše na problémy ľudí, ukazujú cestu v zdanlivo bezvýchodiskových situáciách,“ píše v jednej zo svojich kníh, ktorú venoval mimoriadne citlivej a náročnej téme, akou je sexuálne zneužívanie.
Pôvodná rozprávka bratov Grimmovcov, ktorá sa v nemeckej verzii nazýva Kožušinka, sa začína drámou. Umiera kráľovná so zlatými vlasmi a kráľ, ktorý ju hlboko miloval, musí umierajúcej manželke sľúbiť, že sa ožení s rovnako krásnou ženou. Po dlhom čase smútku a hľadania kráľ zistí, že jedinou rovnocennou náhradou za kráľovnú je ich dcéra a tú si chce vziať za ženu (teda nie cudzí agresívny kráľ Kazisvet, ktorého poznáme zo sfilmovanej verzie pod názvom Princezná so zlatou hviezdou na čele). Skutočnú lásku a bezpečie nachádza princezná až na inom kráľovskom dvore. Príbeh metaforicky s neuveriteľnou presnosťou popisuje utrpenie dievčaťa, ktoré sexuálne zneužil vlastný otec. „V rozprávkach sa občas dejú príšerné veci, ktoré majú nakoniec pozitívne účinky. Ľudia si často kladú otázku, či vôbec majú tieto surové príbehy čítať deťom. Lenže všetky kruté skutky symbolizujú, že je tu niečo negatívne, niečo, čo prekáža zdravému vývoju a to musí byť zničené. Surovosť a krutosť rozprávok potom vnímame v inom svetle,“ pripomína Heinz-Peter Röhr.
Kniha sa venuje aj nesexuálnym formám zneužívania detí, s ktorými sa autor tiež často stretáva pri práci so závislými ľuďmi. Následky bývajú podľa neho podobné následkom sexuálneho zneužívania. Ide o prípady, keď sa deťom – otvorene alebo podprahovo – prisudzuje zodpovednosť za utrpenie otca alebo matky; keď deti musia byť náhradou za partnera a vzniká príliš tesný vzťah k jednému z rodičov; keď majú deti napĺňať nesplnené sny svojich rodičov; keď sú deti týrané.
Ukážky z knihy Zneužití:
Sexuálne zneužitie vždy znamená obrovský zásah do osobnosti človeka a takmer nevyhnutne vedie k duševným, telesným a niekedy aj duchovným poruchám. Ľudia, ktorí na sebe museli strpieť a vytrpieť takéto kriminálne konanie, sú poznamenaní v podstatnej sfére svojej existencie. Majú veľké problémy so sebou a so svojou existenciou a stále znovu sa dostávajú do tragických vzťahov. Dej rozprávky popisuje metaforickým jazykom následky incestu medzi otcom a dcérou. Otčim, iní príbuzní, starší súrodenci, susedia atď. môžu sexuálnymi prečinmi spôsobiť podobné poškodenie. Rozhodujúcim faktorom je to, aký emocionálny vzťah má zneužité dieťa s páchateľom. Zradená dôvera, srdce zlomené človekom, ktorého dieťa miluje, a k tomu prísny zákaz mlčanlivosti sprevádzaný hrozbou trestu, to sú zrejme podstatné príčiny devastačných následkov sexuálneho zneužívania.
Už Freud upozornil na skutočnosť, že sexuálne zneužívané deti neskôr pravdepodobne zažijú zneužitie viackrát a samé nevedome prispievajú k tomu, aby sa tragédia opakovala. Mnohokrát sa obete zneužívania stávajú páchateľmi, aj o tom hovorí táto kniha.
U ľudí, ktorí museli žiť ako Kožušinka, sa vytvoril istý typ správania, ktoré sa nedá ľahko zastaviť či zrušiť. Pocity viny, trvalé podceňovanie seba samých a neschopnosť vymedzovať sa voči iným, to všetko sa stalo súčasťou ich osobnosti, ktorú sme nazvali „identita obete“. Z človeka, ktorého život je zložený z podrobenosti, pohŕdania sebou samým a z popierania vlastnej osobnosti, sa má stať niekto, kto sa úplne vymaní z tejto úlohy a dospeje k tomu, kým mal byť pôvodne. Sexuálne zneužití ľudia môžu v terapii dosiahnuť podstatné zmeny: získať schopnosť lásky a začať uspokojivo žiť v partnerskom vzťahu. Svoj boj nemajú vyhratý navždy, zvyšky starej identity sa budú stále hlásiť k slovu a po celý život vyzývať k prekonávaniu.
Po vyslovení zážitku zneužitia musí nasledovať inventúra jeho deštruktívnych následkov: Ako sa skúsenosť opakovala v ďalšom živote? Ako človek žije identitu obete? Má poruchu príjmu potravy? Je alkoholik? Trpí závislosťou na medikamentoch? Správa sa sebadeštruktívne? Ako vyzerajú jeho partnerské vzťahy a sexuálny život? Aký je jeho pocit vlastnej hodnoty? Má nejaké iné poruchy, ktoré by mohli súvisieť so sexuálnym zneužitím?
Ľudia s identitou obete sa často vyhýbajú konfliktom. Nemajú dosť energie na to, aby sa dokázali postarať o vlastné záujmy a prevziať zodpovednosť za svoj život. Nerobia dôležité rozhodnutia, alebo ich odkladajú. Došlo u nich regresii na orálny stupeň vývoja, teda na ranú fázu vývoja osobnosti, počas ktorej uspokojovanie potrieb prichádzalo od iných ľudí. V prípade fixácie na tento stupeň pozorujeme postoj, v ktorom človek očakáva, že za neho budú rozhodovať iní ľudia, že ho budú zaopatrovať, rozmaznávať, ochraňovať a budú mu trvalo k dispozícii. Táto silná tendencia k závislosti na iných ľuďoch sa dá najlepšie spracovávať v terapeutickom spoločenstve.
Terapeutické spoločenstvo má byť miestom istoty a bezpečia. Len v atmosfére dôvery sa ľudia, ktorých identita bola surovo zneuctená a zničená, môžu postupne malými krokmi učiť nachádzať sami seba. Terapeuti musia dbať na to, aby sa neopakovali deštruktívne procesy, čo si vyžaduje ich sústredenú pozornosť.
Pri analýze rozprávok si musíme uvedomiť, že rôzne rozprávkové postavy môžu predstavovať rôzne aspekty jednej osoby. Môžeme teda chápať umierajúcu kráľovnú so zlatými vlasmi a Kožušinkinho otca za jedinú osobu. Smrťou kráľovnej stratil kráľ svoju vnútornú dimenziu. Keby sa to nestalo, nepotreboval by dcéru/dieťa ako náhradu, takže by nedošlo k zneužitiu. Vyšetrovanie mnohých prípadov sexuálneho zneužívania ukázalo, že páchatelia boli často sami obeťami zneužívania, alebo si z iných príčin pripadali v sfére sexuality nečistí a vinní. Taký muž sa zúfalo snaží dospieť k stratenej nevinnosti. Domnieva sa, že v spojení s nevinnou bytosťou, s dieťaťom, opäť nájde to, čo mu tak bolestne chýba. Po čine je však jeho osobnosť ešte viac rozbitá. Vzniká začarovaný kruh. Čoraz silnejší pocit vlastnej špinavosti a viny čoraz viac posilňuje jeho žiadostivú túžbu spojiť sa s niekým nevinným a čistým.
Na otázku, aký je pravý zmysel života, by sme mohli odpovedať: schopnosť milovať. Človek je schopný lásky, až keď sa naučil milovať sám seba. Až keď je schopný lásky k sebe, môže lásku aj dávať. A dokáže tiež, a to treba zdôrazniť, lásku prijímať od iného človeka. Ľudia, ktorí nemajú radi sami seba, nevedia, čo si počať vo vzťahu, pretože v hĺbke duše nemôžu uveriť, že niekto dáva lásku im osobne. Jediná použiteľná forma odpovede na zničenie lásky je hľadanie lásky. O tom nám rozpráva rozprávka o Kožušinke.
Jednou z prvých techník na začiatku terapie je imaginácia. Vytvára sa atmosféra bezpečia a ľudia pracujú najskôr s obrazmi. Učia sa vytvárať si vo fantázii bezpečné vnútorné miesto, kam sa môžu v prípade potreby ukryť. Učia sa vytvárať si odstup od príliš zaťažujúcich zážitkov a naviac túto dištanciu sami regulovať, napríklad tým, že svoje obrazy zväčšujú alebo zmenšujú. Keď sa im podarí zmenšiť/zničiť obraz zneužívania, stráca hrozivosť.
Aj nočné mory sa dajú spracovávať pomocou imaginácie. Pacientov vedieme k tomu, aby svoje neustále sa vracajúce zlé sny niekoľkokrát denne dosnívali do pozitívneho konca. V krátkych „snoch za bdelého stavu“ si predstavujú, že sen dobre dopadol. Už po krátkom cvičení u mnohých z nich hrozivé sny miznú.
Cieľom terapie je zmierenie sa so sebou aj s druhými a tým aj rozvoj schopnosti milovať. K tomuto cieľu však vedie dlhá cesta. Až keď človek dosiahne tento cieľ, môže odpúšťať. Ak by chcel odpustiť príliš skoro, bola by to pokrytecká snaha vyhnúť sa konfrontácii s bolesťou, zlosťou, úzkosťou, nenávisťou a hnusom. Tým sa udržuje identita obete.
Duševné otrasy, životné krízy či existencionálne choroby sú vždy okrem iného aj príležitosťou pre spirituálnu dimenziu. Rozprávkové spojenie milujúcich sa ľudí symbolizuje aj zjednotenie človeka s čímsi vyšším, s Vesmírom, s Bohom, akokoľvek túto dimenziu pomenujeme. Kto tomu porozumie, môže dospieť k hlbšiemu porozumeniu vlastnej existencii. Často človeku zachráni život to, že sa otvorí duchovnému rozmeru. Ak sa však vyhne bolestivej práci na spracovaní tráum a rozvoji vlastnej osobnosti, môže sa aj útek pred surovou skutočnosťou do metafyziky zmeniť na závislosť.
Emocionálne zneužívanie v rodine ukazuje zreteľnú podobnosť s osudom Kožušinky. Identita obete, neschopnosť odpútať sa od falošných istôt, psychosomatické choroby, nenávisť k sebe samému, a predovšetkým neschopnosť v rozhodujúcich veciach dôverovať vlastnému vnímaniu – v tom všetkom sme spoznali následky emocionálneho zneužívania v rodine. Aj terapia týchto porúch sa môže opierať o obrazy tejto rozprávky. Treba nájsť cestu k vyjadreniu vnútorného hnevu, čo je cesta k prekonaniu identity obete. Agresiu, ktorú človek dosiaľ vytrvalo obracal proti sebe, má v terapii vybiť tak, aby neuškodil sebe ani iným. V tom mu pomáha prehrávanie rolí alebo psychodrámy. Vždy je treba pochopiť, že vlastnému životu, životu pre seba máme prikladať vyššiu hodnotu než falošným očakávaniam a nárokom rodičov (prekonať pocity viny). Terapia by mala umožniť spracovanie smútku, smútku nad zmárnenými šancami, omylmi, a predovšetkým smútku pre znášané utrpenie. Ide o budovanie bezpečných hraníc proti neoprávneným nárokom, o vývoj vnútorného kráľovstva, teda života daného sebaurčením.
Knihu Zneužití objednávajte tu:
