Peter Pollág, kľúčové slová kurátorky Márie Horváthovej: ...jeden z najpozoruhodnejších zjavov súčasnej maľby... autor Dunajských krídiel, ktoré na cípe polostrova vítajú návštevníkov... životné jubileum (pozn.: šesťdesiatka, gratulujeme!), veľkorysý výber diel... eruptívna farebnosť a odvážne gestá... výnimočný figuralista a rozprávač, majster metafory... duchovný rozmer, prekvapivé súvislosti... obrazy expresívne i imaginatívne, dynamické i tajomné
Peter Pollág je presvedčený, že „umenie je aj istý zápis o nás, podľa ktorého sa bude dať dešifrovať, akí sme boli.“ Svojej reprezentatívnej výstave v Danubiane dal názov Europa Domus Pacis, Európa – Dom mieru. Umelcov starý otec a otec bojovali, každý v tej „svojej“ svetovej vojne. On uložil na starú mapu Európy torzo ženy, ktorá je počas všetkých vojnových konfliktov obeťou doby, politických intríg a ideológie. Chce tým pripomenúť, že všetko, čo je vydobyté, si treba veľmi strážiť, aby sa nič zlé Európe nestalo. Zároveň kladie otázku: Ako ďalej?
Zopár myšlienok z dokumentu, ktorý v Danubiane premietajú: „Veci sa nemajú robiť na efekt, majú mať svoju vnútornú energiu. * Keby ten nápad človek nemal, tá energia by sa stratila ako voda, ktorá sa vylieva do púšte. * Aj to je veľký dar: premýšľať a vychádzať zo seba. Aby ste však mohli čerpať zo seba, musíte mať nažité. Nejde čerpať z ničoho.“
Výstava predstavuje Pollágovu tvorbu z posledných dvoch desaťročí (vľavo Predposledná večera alebo Kolektívna nevina). Mimoriadne zaujímavé sú ukážky z ilustrovaných denníkov z ciest a tvorivých pobytov Zápisky z Mexika, Nepálu, Filipín, Bangladéša, Madagaskaru, Nórska a Zimbabwe.
Na záver ešte pravidelný autoportrét s Pičúsmi a záber na Danubianu pri odchode.