Picasso, Dalí a Miró. Trojica španielskych maliarov, ktorých dalo svetu dvadsiate storočie. Joan Miró bol Katalánec, narodil sa roku 1893 v Barcelone ako syn bohatého zlatníka. Rodičia z neho chceli mať úradníka so zaistenou existenciou, ale po synovom nervovom zrútení kapitulovali a zmierili sa s tým, že budú mať doma umelca. Doma ako doma, budúci maliar túžil po Paríži, kde v tých rokoch žila silná generácia výtvarníkov a literátov – Picasso, Éluard, Prévert, Hemingway. Miró sa našiel medzi surrealistami. Mladí umelci volali po novom umení, po iných hodnotách ako boli tie, ktoré doviedli ľudstvo k hrôzam prvej svetovej vojny. André Breton, autor Manifestu surrealizmu z roku 1924, o Miróovi vyhlásil, že je „najsurrealistickejší zo všetkých surrealistov“.
Každý umelec hľadá to správne miesto pre svoj ateliér, kde sa mu dobre tvorí aj experimentuje. Pre Miróa bola voľba jasná – bude to Malorka, ostrov, na ktorom stál letný dom, v ktorom od roku 1900 trávil každé prázdniny, a kam sa uchýlil aj po nervovom zrútení, keď mu rodičia nedovolili študovať na maliarskej akadémii. Aj jeho manželka Pilar Juncosa pochádzala z Malorky. Vzali sa roku 1929, mali jedinú dcéru a prežili spolu dobré manželstvo bez škandálov, nevier a excesov takých typických pre iných umelcov. Miró nepil alkohol, nemal milenky, nebral drogy, len maľoval. Spoločne s manželkou založili nadáciu Foundáció Pilar i Joan Miró a Mallorca, ktorá venovala mestu Palma de Mallorca Miróov ateliér. Tu maliar ako 60-ročný pochopil, že je konečne umelecky slobodný a začal tridsaťročnú etapu umeleckých experimentov. A tu ako 90-ročný aj umrel.
Vilu s ateliérom navrhol známy katalánsky architekt Josep Lluís Sert z tradičných materiálov Stredomoria a s rešpektom ku krajine. V Danubiane vidíme repliku Miróovho ateliéru, môžeme si vychutnať fascinujúci kreatívny chaos výtvarníka s dušou básnika, o ktorom jeho vnuk, ktorý po matke prevzal zodpovednosť za propagáciu Miróovho diela, vyhlásil, že „bol umelcom 24 hodín denne a 365 dní v roku“. Pre túto výstavu vybral 38 malieb, kresieb, sôch, tapisérií, grafík a japonskú knihu, na ktorej vidieť inšpiráciu kaligrafiou.
Rukopis diel Joana Miró je ľahko identifikovateľný, sú to tvary redukované na základné znaky, piktogramy a obrazce, pri ktorých používa len základné farby v jasných žiarivých odtieňoch. Témy čerpá zo snov a fantázie, námetom mu je ľudská duša aj celý vesmír, inšpiráciu nachádza v detských kresbách, v ľudovom umení a v prehistorických maľbách na stenách jaskýň. Z podobných zdrojov čerpali aj členovia avantgardnej skupiny CoBrA, ktorí sa dali dohromady jedného novembrového dňa roku 1948 v kaviarni parížskeho hotela Notre Dame a prijali názov, ktorý sa skladal zo začiatočných písmen miest, z ktorých pochádzali (Copenhagen, Brusel, Amsterdam). „Nemaľujem, len udieram“, pomenoval svoj štýl Karel Appel, a ďalší z nich, Constant Nieuwenhuys, vyhlásil: „Pracujeme pre svet zajtrajška“. Skupina CoBrA existovala len do roku 1951, no jej členovia výrazne ovplyvnili vývoj moderného umenia v Európe.
Výstavu Miró&CoBrA v Danubiane otvorila holandská princezná Beatrix. Až do 13. novembra 2016 tu môžeme vidieť hviezdy svetového výtvarného umenia – 38 diel Joana Miróa a 60 diel členov skupiny CoBrA. Do Danubiany sa dostanete buď autom, alebo autobusom MHD číslo 90, ktorý odchádza raz za hodinu spred SND (vystúpite v Čunove na konečnej), alebo autobusom číslo 91 do Čunova. Alebo najlepší tip na nezabudnuteľné popoludnie - každý deň o 13.30 hodine vypláva z bratislavského prístavu loď Žilina, ktorá kotví presne pri Danubiane, kde na vás dve hodiny počká a potom vás zvezie naspäť. Počas prestávky máte čas pozrieť si aktuálne aj stále výstavy, prejsť sa po priľahlom parku so sochami domácich aj zahraničných sochárov a posedieť pri káve v galerijnej kaviarni, či kúpiť knihy o umení v predajni suvenírov.
