Je skrátka taká doba - ak sa nedokážete predať, ak neviete inšpirovať a nadchnúť aj iných ľudí pre svoje myšlienky, je jedno, aké dobré vaše myšlienky sú. Je jedno, aký kvalitný človek ste. Naučte sa hovoriť na verejnosti, predať úspešne seba aj to, čo chcete dať svetu, buďte emocionálni, originálni a nezabudnuteľní – a preniknete nielen do myslí ľudí, ale aj do ich sŕdc.
Celá populácia starne. Žije viac osemdesiatnikov ako kedykoľvek predtým a medicína robí obrovské pokroky v tom, ako predĺžiť ľudský život. A napriek tomu nebol vymyslený a vybudovaný žiaden program ako včleniť starých ľudí do našej spoločnosti a do životných podmienok.
„Pri liečbe depresívnych pacientov som si opakovane všimla, že ak ľudia, ktorí zažili stratu blízkeho človeka, málo trúchlia, môže to u nich viesť k vzniku depresívnych ochorení,“ píše v úvode ku knihe o význame zármutku v terapii nemecká jungiánka Verena Kast.
Dnes štyri knihy na tému, ktorá je čoraz populárnejšia – ako úspešne pátrať po rodinnej histórii, po predkoch a ich osudoch. Blanka Lednická roky zverejňovala na internete tipy pre začínajúcich i pokročilých rodopiscov, teraz ich zhrnula do knihy a pracovného zošita. Nedávno vyšla aj praktická príručka Lenky Peremskej Vaše rodinná kronika krok za krokem a emocionálne silná kniha Kořeny, v ktorej Anselm Grün svojim jedinečným spôsobom zdôvodňuje, aké dôležité je poznať vlastné korene a vedieť, čo potrebuje strom nášho života, aby vyrástol do košatej podoby.
Poznáte iste frázu „človek je taký starý, ako sa cíti.“ To je výrok veľmi problematický, prekvapuje známy český psychológ Tomáš Novák v svojej novej knihe. Veď aj sedemdesiatnik si pri mladom dievčati môže pripadať ako dvadsaťročný, no realita je iná. Objektívnejšie podľa neho pôsobí výrok: „Človek je starý, keď ho za starého považujú ostatní členovia spoločnosti.“
Postarať sa o zostarnutých rodičov je gigantická úloha v praktickej (často i finančnej) rovine, no i emocionálne a fyzicky. Ak sa vás to týka, táto kniha je určená práve vám. Čo teda robiť, aby nás starostlivosť o tých, ktorých máme radi, zdravotne ani inak nezruinovala?
Je fascinujúce, a tak trochu podivné, aké množstvo vecí sme schopní nazhromaždiť počas života. Veľké množstvo vecí, ktoré ani vaša rodina, ani vaši priatelia nedokážu oceniť, ani sa o ne starať. Určite nechcete, aby vaši blízki na vás jedného dňa spomínali s hnevom, že ste na nich nechali tú neľahkú povinnosť – upratať po vašom živote. Ak hľadáte návod, ako na to, tu je.
„Všetci starneme. Dnes sme starší, ako budeme zajtra. Zajtra budeme starší, ako sme dnes. Žiť dobre znamená i dobre starnúť. Starnutiu sa nevyhneme, ide o to prijať tento fakt ako dar a múdro s ním hospodáriť. Z tohto daru sa radovať a vytvoriť z neho to najlepšie, čo je v našich silách,“ – to sú slová českého psychológa Jara Křivohlavého, autora knihy Stárnutí z pohledu pozitivní psychologie a Psychologie moudrosti a dobrého života. Autor sám vie veľmi dobre, o čom píše, keďže sa práve dožil 86 rokov, čím vstúpil do etapy ľudského života, ktorá sa nazýva dlhovekosť.
John Sculley bol prezidentom spoločnosti PepsiCo, keď ho v roku 1981 lanáril Steve Jobs, pretože firma Apple naliehavo potrebovala niekoho s profesionálnymi skúsenosťami v marketingu. Keby Sculley ponuku prijal, jeho rodina by sa musela sťahovať na druhý koniec USA a pritom za menší plat. Sculley najskôr odmietol, no potom rozhodla jediná Jobsova veta: „Chceš do konca života predávať sladkú vodu, alebo chceš zmeniť svet?“
