Margareta Magnussonová
ŽIVOTNÍ ÚKLID
Alferia, 142 s.

Do hrobu si ten neporiadok predsa nevezmete, apeluje na svojich rovesníkov Margareta Magnussonová, švédska maliarka a dizajnérka vo veku, ako sama hovorí, „medzi osemdesiatkou a stovkou“. Spolovice humorne a spolovice vážne, v každom prípade však citlivo vyzýva k tomu, aby sa každý človek od istého veku začal zbavovať nadbytočných vecí a nechal si len tie, ktoré nevyhnutne potrebuje. Aby to jedného dňa, keď už tu nebudeme, nemuseli za nás robiť iní. Za životné upratovanie nepovažuje utieranie prachu a čistenie, propaguje trvalý spôsob organizácie, ktorá zaručí hladký priebeh každodenného života. Švédi majú dokonca pre spôsob, akým sa dá zbaviť dlhoročného neporiadku, špeciálne pomenovanie, nazývajú ho döstädning: dö znamená smrt a städning znamená upratovanie. Táto radikálna metóda vám pomôže zbaviť sa nepotrebných vecí a obklopiť sa len tým, čo máte radi.

Ukážky z knihy ŽIVOTNÍ ÚKLID:

Ľudia majú sklony viac k hromadeniu, než aby niečo vyhadzovali. Možno sa musíte presťahovať do menšieho bytu, možno ste zostali bez pratnera, alebo sa sťahujete do domova dôchodcov. Prejsť všetky veci, ktoré nám patria, spomínať na to, kedy sme ich používali naposledy, a definitívne sa s niektorými rozlúčiť, je pre väčšinu z nás veľmi ťažké. Už som toľkokrát triedila veci po pozostalých, že by ma musela hanba fackovať, keby mal niekto iný robiť životné upratovanie za mňa.

Mala som krásny náramok, ktorý kedysi daroval môj otec mojej mame. Mama mi ho odkázala v svojej poslednej vôli. Zvolila som najjednoduchší spôsob, ako zabrániť ťahaniciam mojich piatich detí o jeho vlastníctvo: predala som ho. Som presvedčená, že to bol dobrý nápad.

Ak vám niekto odriekne návštevu a vám sa uľaví, znamená to, že ste príliš unavení, aby ste kvôli návšteve upratali. Problém je v tom, že máte na upratovanie príliš veľa vecí. Je načase, aby ste zmenili spôsob života, nikdy nie je neskoro!

Moja mamička bola poriadkumilovná, múdra realistka. Bola chorá, myslím, že tušila, že jej neostáva veľa času, a preto naplánovala, čo treba urobiť po jej smrti. Keď som začala vyprázdňovať jej domov, nachádzala som na oblečení a na ďalších veciach prišpendlené alebo prilepené odkazy: krátke, rukou písané inštrukcie, čo dať na charitu, čo komu darovať, ktoré knihy vrátiť do knižnice. Tie odkazy mi prinášali útechu. Mala som pocit, že mamička je tu stále so mnou. Zvládla veľkú časť svojho životného upratovania a ja som jej za to bola vďačná.

Životné upratovanie nezačínajte triedením fotografií, listov či osobných dokumentov. Je to zábavná i trochu smutná činnosť, plná emócií. Jedna vec je istá: ak začnete s týmto, zaručene sa zaseknete na vašej spomienkovej výprave do minulosti a k životnému upratovaniu sa už nedostanete. Pri tejto činnosti naozaj platí, že na veľkosti záleží. Začnite s veľkými predmetmi a malé si nechajte na koniec.

Nemá zmysel uchovávať veci, ktoré môžu po vašej smrti vašu rodinu šokovať alebo rozčúliť. Spáľte ich alebo nimi nakŕmte skartovačku.

Cieľom životného upratovania nie je odstrániť zo svojho života veci, ktoré ho robia príjemnejším a pohodlnejším. Ak ale nemáte o svojich veciach prehľad a neviete nájsť to, čo potrebujete, máte ich zrejme priveľa.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinus tu: