Do Záhrebu sa necestuje len pracovne kvôli niektorému z medzinárodných veľtrhov. Metropola s takmer miliónom obyvateľov má okrem veľtržných areálov a 45 hotelov aj 14 divadiel, 34 múzeí a galérií. Davy turistov obdivujú katedrálu, Kostol svätého Marka, Kamennú bránu, pod ktorou sa konajú zázraky, dve časti historického jadra Kaptol a Gradec, na každom kroku nájdete sochu niektorého zo slávnych obyvateľov Záhrebu, medzi nimi aj u nás známej Marije Jurić-Zagorky.

Ak ste netušili, že existuje i Záhrebské more, tak áno, existuje. Domorodci tak volajú jazero Jarun, ktoré v dostupnej blízkosti od ich mestských bytov dáva priestor milovníkom všetkých vodných športov vrátane kajakárov, vodných lyžiarov a potápačov. V okolí jazera sa nachádzajú futbalové, volejbalové, basketbalové a tenisové ihriská, upravené cesty pri cyklistov, bazény, fitcentrá. Záhreb má svoj hipodrom a jazdecký klub, kde vás naučia jazdiť na koni; športové centrum Šalata ocenia hlavne milovníci tenisu a plávania.

Záhreb je mesto záhrad a parkov, ktoré dohromady tvoria Zelenú podkovu obopínajúcu historické jadro mesta. Najväčší park s názvom Maksimir vznikol už roku 1794 ako jedna z prvých európskych promenád v prírode otvorených pre verejnosť. Dnes sa rozprestiera na ploche 18 hektárov a jeho súčasťou je i zoologická záhrada. Botanickú záhradu nájdete takmer v úplnom centre mesta, len pár krokov od železničnej stanice.

Zagreb Card. Ak strávite v Záhrebe pár dní, určite sa vám vyplatí kúpiť si túto kartu s platnosťou 72 hodín. Počas nich sa môžete voziť v mestskej hromadnej doprave, využijete lanovku do Horného Mesta a na Medvednicu, dostanete polovičnú zľavu zo vstupného do všetkých múzeí i do ZOO, lacnejšie lístky na koncerty a do divadiel. Ak ste pricestovali vlastným autom, máte zľavu na parkoviskách. Zľavy poskytujú i vybrané záhrebské reštaurácie, diskotéky, obchody a kadernícke salóny. Aj vyhliadkový let nad mestom lietadlami Aeroklubu je s touto kartou lacnejší. Mestská doprava síce nechodí podľa cestovného poriadku, buďte však trpezliví – aspoň tak ako vodiči električiek, ktorí pokojne zastanú, aby ste mohli prejsť cez koľajnice, a ešte vám k tomu aj zamávajú. Záhreb je jednoznačne pohodové mesto.

Lanovku, ktorá spája Dolné a Horné Mesto, postavili v roku 1890. Vtedy ju poháňala para. Roku 1934 prešla na elektrický pohon. Má dve kabíny s 28 miestami, dĺžka prudko stúpajúcej trasy je 66 metrov, výškový rozdiel 30 metrov. Takúto atrakciu majú len v Záhrebe a Paríži. No k veži Lotrščak, z ktorej vždy na obed vystrelia delovú guľu z papiera, vosku a pušného prachu, sa dostanete aj peši.

Trasy väčšiny modrých električiek (modrá je farba Záhrebu, na ktorej sa kedysi zhodli jeho radní páni) idú cez Trg bána Josipa Jelačića – absolútne centrum mesta; viaceré z nich končia na úpätí Medvednice. Medvede tu už nie sú. Na úpätí stoja honosné vily, ďalej vedú už len horské cesty plné cyklistov a turistov. Na bicykli ste hore za hodinu, peši za dve a pol hodiny, autom za dvadsať minút. V zime je tu lyžiarsky raj. Keď je dobré počasie, vidíte z jednej strany panorámu Záhrebu, z druhej strany celé Zagorje pokryté vinohradmi a rázovitými dedinkami.

Sochára a maliara Ivana Meštrovića môžeme pokojne vyhlásiť za najznámejšieho chorvátskeho umelca všetkých čias. Životné a umelecké zastávky: Londýn, Benátky, Paríž, Rím, Ženeva, Chicago, New York, Detroit, Praha, Lausanne. Prvá manželka Ruža mu umrela ako mladá; jej umieranie stvárnil v Agónii, postave mladej ženy, ktorá sa namiesto v milostnom kŕči zvíja v bolestiach. Druhá žena Oľga mu porodila štyri deti, ale prežil aj ju. Svoj dom a ateliér v tichom záhrebskom Hornom Meste, kam sa uchýlil po rokoch strávených za hranicami, venoval chorvátskemu ľudu; dnes je tu jeho múzeum. Jeho splitská vila slúži ako galéria. Meštrović – to je až priveľmi ľudská Madona, ktorá bozkáva svoje dieťa na ústa, nahý Ježiš na kríži, sochárova matka pri modlitbe, súsošie Indiánov v Chicagu, Fontána života v Záhrebe, História Chorvátov v podobe ženskej postavy s pleterom a nápisom v hlaholike, no a sochy žien: ženy mocné, zdravé, také, ktoré by znovu porodili celé Chorvátsko, keby bolo treba (foto z Meštrovićovej vily v Splite).

Chorvátska metropola má svoju tichú štvrť v historickom Hornom Meste. Na prvý pohľad romantické bývanie, i keď nájomníci sa často boria s problematickými dodávkami vody a tepla. Hneď pri vstupe do tejto časti mesta sa nachádza Kostol svätej Kataríny, najkrajší barokový kostol v Záhrebe, s rokovovou výzdobou do ružova, „kostol pre Barbie“, ako vykríklo nejaké dieťa pri prehliadke. Je to študentský kostol: študenti z blízkeho gymnázia sa sem chodia modliť pred skúškami. Zdá sa, že to funguje, lebo Záhreb – a vlastne celé Chorvátsko – je plné miest, kde sa konajú zázraky.

Záhrebčanom sa ešte nepodarilo urobiť z celého Horného Mesta pešiu zónu; Kamenité vráta sú jednou z mála výnimiek, kam autá nesmú. Tu sa totiž konajú zázraky. Celá pasáž je pokrytá tabuľkami s poďakovaním Panne Márii a svätému Antonovi za záchranu života, za navrátenie zdravia, dokonca za „nájdenie syna po 48 rokoch“. Domáci, ktorí prechádzajú bránou, pokľaknú, prežehnajú sa, zapália sviečku, zaneprázdnený manažér s takou istou pokorou ako osamelá dôchodkyňa. Skupinky turistov postoja a vypočujú si výklad sprievodcu podávaný takmer šeptom a s patričnou pietou, pretože možno práve teraz sa tu modlí niekto, kto nutne potrebuje zásah zhora. Legenda hovorí, že pri obrovskom požiari v roku 1731 zhoreli všetky drevené časti brány vrátane rámu na obraze Matky Božej, samotný obraz však ostal v popole úplne neporušený. A práve ten je vystavený pod bránou, kde sa nachádza i kaplnka, ktorú spravujú mníšky. K tomuto obrazu sa utiekajú pútnici ­– tí, ktorí potrebujú pomoc Matky Božej, aj tí, ktorí sa jej za ňu chcú poďakovať.

Panna Mária má obzvlášť pevné miesto v srdciach a dušiach veriacich – nazývajú ju kráľovnou Chorvátska. Medzi množstvom kostolov, kostolíkov a kaplniek roztrúsených po celej krajine sa vyníma kostol v dedine MARIJA BISTRICA v blízkosti hlavného mesta s Madonou s Jezuliatkom z čierneho dreva, ktorá už tristo rokov uzdravuje pútnikov prichádzajúcich na toto posvätné miesto. Za sväté ho vyhlásil dokonca aj chorvátsky parlament, a to už v roku 1715.

Dva chorvátske vynálezy tak pevne splynuli s našou civilizáciou, že si bez nich náš svet už ani nevieme predstaviť. Tým prvým je kravata, druhým guľôčkové pero, ktorého vynálezca chemický inžinier Slavoljub Penkala bol Záhrebčan. A ak ste dosiaľ nevedeli, že slovo kravata pochádza z francúzskeho spojenia „á la Croata“ ­– „podľa chorvátskeho vzoru“, tak tu je historka, s ktorou vás radi oboznámia v Salone Oktogon na známej obchodnej ulici Ilici: počas tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) vpochodovali do Paríža chorvátski vojaci, ktorých do vojnového besnenia zatiahol ich bán. Parížanov na vojakoch zaujal zvláštny kus látky, ktorý mali originálnym spôsobom uviazaný okolo krku. Ako milovníci módy sa nezapreli: nový módny prvok s nadšením prevzali a veľmi rýchle preň vymysleli názov „Cravate“. Takže ak hľadáte štýlový suvenír zo Záhrebu, je to jednoznačne kravata ­– či už pánska, alebo dámska. Pre Salon Oktogon pracujú renomovaní módni návrhári. Okrem písmen hlaholiky je najfrekventovanejším vzorom takzvaný pleter – ornament, ktorý sa od raného stredoveku, keď zdobil odevy a sochy chorvátskych princov a kráľov, v priebehu stáročí stal nevyčerpateľnou inšpiráciou pre módu. Čím kvalitnejší je textilný materiál, tým elegantnejší až filigránsky jemný môže byť pleter. Nájdete ho všade, veľmi pravdepodobne aj na obrúskoch každej lepšej hotelovej reštaurácie.

Ak navštívite hlavné mesto, nemôžete vynechať návštevu Dolacu, „brucha Záhrebu“, veľkého trhu, kde denne nakupuje sedemdesiattisíc ľudí. Každý mesiac sa tu predá 1 500 ton ovocia a zeleniny, 59-tisíc ton mäsa, 700 ton rýb, 3,5 milióna vajec, množstvo kvetov a suvenírov.

Záhreb má vlastné gurmánske špeciality. Určite musíte ochutnať tunajšiu morku s plackou, štrukli – tvarohové záviny, orechový a makový koláč, ale aj zagorsku zlevku – puding z kukuričnej múky a mlieka.

Zlevka

1/2  kukuričnej múky, 1 l mlieka, 100 g cukru, 2 vajcia, 20 ml kyslej smotany, citrónová kôra, 20 g droždia, 70 g masti, soľ, marmeláda

V osobitnej miske rozmiešame kukuričnú múku s vlažným mliekom a troškou soli. Pokým zmes pol hodiny stojí, vymiešame žĺtky s cukrom, smotanou a strúhanou citrónovou kôrou. Bielky ušľaháme na tuhý sneh. Do múky zmiešanej s mliekom zamiešame zmes žĺtkov s cukrom a smotanou, potom pridáme droždie a tuhý sneh. Necháme zohriať rúru na 200 ^oC. Vo forme na pečenie rozohrejeme masť, vlejeme na ňu zmes a pečieme 50 minút. Upečenú horúcu zlevku potrieme marmeládou a pokrájame na kocky.

Zagrebački odrezak, to síce znie ako špecialita hlavného mesta, ale ide o bravčový rezeň naplnený syrom a šunkou, známy recept, ktorý si privlastnili azda všetky mestá bývalej rakúsko-uhorskej monarchie; podobne ako makový alebo orechový koláč (makovnjača a orahnjača)alebo pokladnice, lekvárové šišky. Zato patku (kačku či moriaka) s mlincima nepoznáme, a pritom je to čosi, čo v Záhrebe a jeho zagorskom okolí určite treba ochutnať. Mlinci sú zvláštne nasucho opečené tenučké placky, ktoré dnes už takmer žiadna Záhrebčanka nerobí doma sama, ale kúpi ich ako polotovar v obchode. Najnezabudnuteľnejším zážitkom však ostáva zagrebačka torta, torta jedinečnej chuti, ktorá sa sama rozplynie na jazyku.

Záhrebská torta

Suroviny na cesto: 180 g masla, 160 g čokolády na varenie, 180 g práškového cukru, 9 vajec, 180 g mandlí, 50 ml rumu, 2 polievkové lyžice strúhanky

Suroviny na plnku: 5 vajec, 180 g práškového cukru, 1 polievková lyžica múky, 1 vanilkový cukor, 180 g masla, 160 g čokolády na varenie, 40 g lieskových orieškov

Suroviny na polevu: 100 ml vody, 160 g práškového cukru, 140 g čokolády na varenie

Postup: Maslo s cukrom vyšľaháme do peny, primiešame roztopenú čokoládu a za stáleho miešania postupne pridávame žĺtky. Mandle obaríme v horúcej vode, olúpeme a zomelieme, strúhanku navlhčíme rumom a oboje pridáme k mase. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh, ktorý vmiešame do cesta. Dobre premiešame, rozdelíme na štyri časti a každú osobitne pečieme v mierne vyhriatej rúre 15 – 20 minút.

Plnka: Vajcia, cukor, múku a vanilkový cukor vymiešame do peny a vo vodnom kúpeli za stáleho miešania uvaríme krém. Zmiešame maslo s roztopenou čokoládou a opraženými pomletými lieskovými orieškami a pridáme do vychladnutého krému.

Poleva: Dáme zovrieť vodu s cukrom, pridáme nastrúhanú čokoládu a dobre premiešame.

Každú vrstvu torty potrieme plnkou a vrch ozdobíme polevou.

Patka s mlincima

Suroviny: Kačka alebo moriak (cca 1,5 kg), 500 g mlinci, 1 jablko, 2 lyžice Podravky, čierne korenie, 50 ml oleja, 100 g múky, 100 g červenej cibule, 100 g sušeného zeleru, med

Postup: Kačku alebo moriaka umyjeme, odrežeme hlavu a nohy, vyberieme vnútornosti. Jablko olúpeme, nakrájame a vložíme do kačky, ktorú potrieme soľou, Podravkou a čiernym korením. Necháme postáť, aby koža dobre vpila soľ. Vložíme do nádoby na pečenie a polejeme olejom. Očistíme červenú cibuľu, mrkvu a zeler, nakrájame ich na kúsky a rozložíme okolo kačice na pekáči. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 150 ^oC najskôr 15 minút prsiami dole, potom obrátime a pečieme 2 – 2,5 hodiny. Podľa potreby podlievame výpekom s trochou vody. Med vymiešame s olejom a 30 minút pred skončením pečenia kačku potrieme touto zmesou.

Mlinci porozlamujeme a prelejeme väčším množstvom horúcej osolenej vody. Upečenú kačicu vyberieme z pekáča a nakrájame na porcie. Mlinci zamiešame do zvyšku po pečení, pridáme pokrájanú zeleninu a spolu ešte desať minút pečieme.

Ak by ste si predsa len chceli vyskúšať, ako chutia vlastnoručne vyrobené mlinci, tu je recept pre 4 osoby:

Suroviny: 300 g pšeničnej hladkej múky, 3 g soli, 200 ml teplej vody

Postup: Z múky, soli a vlažnej vody zamiesime hladké cesto.
Rozdelíme ho na štyri časti, každý diel osobitne vyvaľkáme na tenkú placku vo veľkosti rozmerov plechu, na ktorom mlinci budeme piecť. Pečieme pri teplote 230°C asi 7 minút. Mlinac je hotový, keď má žltohnedú farbu a veľa bubliniek rôznych veľkostí. Upečené cesto rozlámeme na väčšie kusy a tie prelejeme vriacou, mierne posolenou vodou.