V roku 1860 hľadala Mária Anna, manželka bývalého rakúskeho cisára Ferdinanda, vhodné miesto na morské kúpele a pokojné prechádzky, ktoré jej predpísal lekár. To všetko ? spolu s príjemnou klímou a dobrým vzduchom ? našla u Scarpu v jeho vile Angiolina. Tým „odštartovala“ záujem o Opatiju. Mesto, ktoré bolo dobré pre kráľovskú krv, veľmi rýchle objavila európska šľachta a urobila si z neho nielen obľúbené letovisko, ale aj zimovisko, keďže sa postupne ukázalo, že sa tu zmiešava morský vzduch s horským vzduchom od blízkeho pohoria Učka a vzniknutý aerosol blahodarne pôsobí na liečenie dýchacích problémov. Z Opatije sa stali vychytené a noblesné kúpele. Turistický ruch sa teda začal ako návšteva u priateľa a liečebný pobyt. Dnes je vo vile Angioline prvé chorvátske múzeum cestovného ruchu. Nájdete tu staré dokumenty, historické fotografie, pohľadnice, dobové predmety, a môžete sa tak zoznámiť s príbehom tejto prvej opatijskej vily.
Zoznam opatijských hostí by bol veľmi dlhý. Za čias monarchie sa tu napríklad stretli cisári František Jozef a Wilhelm II. Mesto objavovali aj umelci: Anton Pavlovič Čechov do Opatije umiestnil dej svojej skvelej poviedky o dáme so psíkom a nenaplnenej láske, žil tu James Joyce, Henryk Sienkiewicz, skladatelia Giuseppe Puccini, Franz Lehár, huslista Jan Kubelík, tanečnica Isadora Duncanová.
Scarpa bol nielen podnikateľ, ale aj botanik. Keď mu jeho hostia chceli urobiť radosť, priniesli mu ako dar kvetiny a rastliny z celého sveta. Postupne tak vznikla nádherná botanická záhrada, v ktorej rastú bambusy, agávy, cédre, citrónovníky i kalifornská sekvoja. V parku pri vile Angiolina kvitnú kamélie, magnólie, glycínie a hortenzie ? štyri kvety Opatije, ktorá sa pýši ocenením Strieborný kvet za udržiavané parky a zeleň. Druhý mestský park, Park sv. Jurija, získal cenu, ktorá sa udeľuje najkrajšiemu chorvátskemu parku.
Bronzovú sochu nymfy, ktorá na brehu Portičského zálivu kŕmi čajku, vytvoril v roku 1956 sochár Zvonko Car. Socha, nazvaná Pozdrav moru, sa stala symbolom OPATIJE.
Dnešná Opatija má štyridsaťsedem elegantných hotelov. Odohráva sa tu finále Miss Chorvátska aj výberové kolo na pesničkovú súťaž Eurovízia, tunajší amfiteáter vypredala spevácka star Severina, no a kto sa považuje za chorvátsku smotánku, ten by mal mať svadbu práve v Opatiji. Návštevníci sa prechádzajú po dvanásť kilometrov dlhej promenáde lungomare (okolo mora, z tal.), občas si zaplávajú, dýchajú vzduch od mora i hôr, k tomu dobré jedlo – povedzte, kto by nevyzdravel? Medzi najpríjemnejšie aktivity tunajšej dovolenky patrí posedenie v niektorej z hotelových kaviarní s výhľadom na more, v ktorej si ku káve môžete dať zákusok gibanicu alebo tortu ? ovocnú, tvarohovú, čokoládovú či mandľovú.
Gibanica
Suroviny na krehké cesto (spodné): 300 g hladkej múky, 150 g masla, 1 žĺtok, 2 polievkové lyžice kyslej smotany, 2 lyžičky cukru, soľ
Suroviny na vrchné cesto (lístkové, ťahané): 500 g hladkej múky, 1 žĺtok, šťava z citróna, soľ, voda
Suroviny na polevu: 50 g masla, 100 ml kyslej smotany
Suroviny na plnky:
- maková: 150 g mletého maku, 50 g cukru, 100 ml mlieka, 1 balíček vanilkového cukru
- tvarohová: 300 g mäkkého tvarohu, 1 vajce, 50 g cukru, 50 g hrozienok, 150 ml kyslej smotany
- orechová: 200 g mletých vlašských prechov, 50 g cukru
- jablková: 500 g nastrúhaných jabĺk, 50 g cukru, nastrúhaná kôra z citróna, mletá škorica
Postup: Vypracujeme krehké cesto, vyvaľkáme ho natenko a položíme na vymastený plech. Pripravíme aj lístkové cesto, rozvaľkáme ho, rozdelíme na päť dielov vo veľkosti plechu, v ktorom budeme piecť. Necháme ho chvíľu postáť, aby preschlo.
Medzitým si vymiešame jednotlivé plnky.
Na krehké cesto na plechu položíme plát lístkového cesta a natrieme ho makovou plnkou. Vrstvu prikryjeme ďalším plátom lístkového cesta, pokropíme rozpusteným maslom, potrieme tvarohovou plnkou a položíme ďalší plát cesta, pokropíme maslom, potrieme orechovou náplňou, položíme ďalší list a uložíme jablkovú náplň. Navrch dáme piaty plát cesta, pokropíme ho maslom, vložíme do vyhriatej rúry a pečieme 15 minút pri teplote 180 oC. Keď cesto získa zlatohnedú farbu, zalejeme ho zmesou kyslej smotany a masla a necháme ešte 30 minút zapiecť.
Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry
Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe
Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku
Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.
