Po krátkom „období dažďov“ na rozhraní septembra a októbra sa začína na Malte druhé leto, ktorému tu hovoria „leto sv. Martina“. Teploty vzduchu sa pohybujú okolo 25 – 27 oC, voda v mori má 25 oC. Ešte aj december s priemernými dennými teplotami 14 oC je dostatočne príjemným mesiacom na to, aby si návštevník vychutnal to, čoho mu Malta ponúka bohato: more na kúpanie, potápanie, windsurfing a jachtárstvo, vnútrozemie na turistiku, cyklistiku, jazdu na koni či golf. No a k tomu veľké množstvo pamiatok na rôzne obdobia sedemtisíc rokov trvajúcej histórie, od megalitických chrámov, ktoré sú o tisíc rokov staršie ako egyptské pyramídy, až po pomníky nedávneho boja za nezávislosť. Len kostolov je tu toľko, že Malťania s obľubou hovoria, že majú na každý deň v roku jeden. Preto maltské súostrovie, ktoré tvorí päť obývaných (Malta, Gozo a Comino) a dva neobývané ostrovy, a na ktorom žije štyristotisíc ľudí, navštívi ročne 1,2 milióna turistov.

V znamení maltského kríža

„Pozor, auto!“ Pravdepodobne najčastejšia veta, ktorú budete opakovať v prvý deň na Malte. Niežeby tu bolo áut príliš veľa, ale keďže Malta patrila 150 rokov pod britskú nadvládu, jazdí sa vľavo a našincovi chvíľu trvá, kým si zvykne, že autá prichádzajú z nečakanej strany. Druhým dedičstvom po Britoch je dorozumievací jazyk, každý Malťan okrem maltčiny plynne ovláda angličtinu (mnohí aj taliančinu). Malta na tomto fakte založila osobitné odvetvie turistického ruchu: pôsobí tu niekoľko medzinárodných jazykových škôl, na ktorých študenti z celého sveta a každého veku kombinujú štúdium hovorenej a obchodnej angličtiny s príjemnou dovolenkou.

Malta dala druhé meno bojovným mníchom johanitom, duchovnému rádu rytierov, ktorí zasvätili svoj život pamiatke Jána Krstiteľa, služby chorým a obrane viery. Patrila im 260 rokov, počas ktorých z takmer neúrodného ostrova plného pieskovca a vápenca vybudovali vojenskú pevnosť s palácmi a záhradami, univerzitou a nemocnicou, pozdvihli jeho úrodnosť i kultúru, pričom za výsadu užívať ostrov platili symbolickú rentu jedného vycvičeného sokola ročne. Miestna turistická kancelária každý rok na začiatku turistickej sezóny pripravuje rekonštrukciu dávnych udalostí, ozajstnú lahôdku pre oči. Stredovekými uličkami opäť pochodujú maltskí rytieri v typických červených plášťoch s osemhranným krížom a pripomínajú dobu zašlej slávy legendárneho rádu, ktorý roku 1565 odrazil posledný útok osmanskej ríše na ostrov a tým aj na kresťanskú Európu. Turci napriek niekoľkonásobnej presile po krutých päťmesačných bojoch odplávali a šli už len od porážky k porážke, zatiaľ čo maltskí rytieri sa stali hrdinami oslavovanými na celom kontinente. Z ostrova ich síce neskôr vyhnal Napoleon, ktorý chcel Maltu získať pre jej skvelú strategickú polohu, ale rád existuje, dnes sídli v Ríme, má desaťtisíc členov a zaoberá sa charitatívnou činnosťou v 43 krajinách sveta. Maltský kríž nájdete na ostrove všade, zdobí suveníry i krídla lietadiel leteckej spoločnosti Air Malta.

Po dobrom jedle dobrá siesta

Obchody sú otvorené síce po celý deň, ale s dvoj-trojhodinovou prestávkou na obed. Dobre sa najesť a potom si dopriať siestu, to je základné pravidlo života na Malte. Aj náš sprievodca Giorgos, typický žoviálny Malťan v zrelom veku, sa počas našich potuliek po ostrove najskôr hlasno zvítal so svojimi známymi, ktorých stretol azda v každej reštaurácii, kde sme sa zastavili, potom si zastrčil obrúsok za golier a nad plným stolom maltských špecialít spokojne vyhlásil: „Teraz nepracujeme, teraz vychutnávame.“

A vychutnávať máte čo! Ak tipujete, že gastronómia ostrovnej krajiny je založená na daroch mora, tak áno, aj to. Suchozemca, akým sme my, vždy prekvapí, čo všetko je more schopné poskytnúť, všetky tie krevety, chobotnice, makrely, slede, sardinky, tuniaky či oktopusy, na Malte špeciálne ryba lampuki. Ale keď sme si robili anketu o najlepšie jedlo, aké sme tu jedli, jednoznačne zvíťazil maltský chlieb, voňavý, chrumkavý, pečený tradične v peciach vykurovaných drevom. Stačí predjedlo - chlieb s tanierom plným zeleniny a miestnych špecialít, ku ktorým patria sušené paradajky, olivy a kozí syr gbejna s prídavkom zeleného korenia – a ste sýti, i keď hlavný chod na vás ešte len čaká. Kozí syr môžete dostať aj vyprážaný, s prílohou pre nás nezvyčajnou, marmeládou zdobenou vetvičkami petržlenu. Základnou prílohou sú zemiaky, ktorých úrodu tu zberajú dvakrát ročne, a cestoviny - makaróny, špagety, ravioli (tu nazývane ravjúl) s paradajkovou omáčkou. K jedlu sa podáva množstvo paradajok, v čerstvej, sušenej i „kečupovanej“ podobe, nezameniteľný vplyv blízkej talianskej kuchyne, veď Sicília je od Malty vzdialená len necelú stovku kilometrov.

Na raňajky si môžete dať syrové alebo špenátové taštičky, i keď vyprážané v oleji sú pomerne ťažké. Keď dostanete chuť na palacinku, podávajú ju s lososom či špenátom. Do kávy vám ponúknu špeciálny sladký likér anizet. Vychýrená je rybacia polievka aljotta a minestra, maltská obdoba hustej talianskej zeleninovej polievky minestrone. Za národné mäso na Malte považujú králika, podávajú ho na rôzne spôsoby, najradšej však pečeného s hranolčekmi, šalátom a červeným vínom.

Žiadne jedlo nemôže byť kompletné bez vína. Cabernet Sauvignon, Syrah, Grenache, Chardoney či Muškát; domáce, maltské víno sa vyrába buď z hrozna pestovaného v tunajších vinohradoch, alebo z hrozna dovážaného zo Sicílie. Odberateľom maltského vína je aj Francúzsko, krajina vychýrených gurmánov. I keď Malťania pijú pomerne veľa piva, buď domáce alebo nemecké a anglické. Smäd vynikajúco zahasí tunajšia špecialita, pomarančový džús Kinnie jantárovej farby s príjemne horkou príchuťou byliniek.

Tam, kde sa dejú zázraky

V kostole Ta Pinu v dedinke Ghar na ostrove Gozo sa miestnemu dievčaťu menom Carmela zjavila Panna Mária. Odvtedy sa tu dejú zázraky. Bočné priestory chrámu sú preplnené ďakovnými listami, fotografiami uzdravených po chorobe a zachránených pri vážnej havárii, či kojeneckými oblečkami detí, ktoré sa narodili vďaka zásahu Matky Božej. Aj zlatá koruna nad hlavou sochy Panny Márie vznikla z roztavených darov veriacich. Ak sa v tomto kostole chcete pomodliť a poprosiť Matku Božiu o pomoc, máte k dispozícii ojedinelú pomôcku – v maltčine a angličtine predtlačený formulár s najčastejšími prosbami, takže stačí už len zaškrtnúť, či prosíte o zdravie svoje alebo najbližších, o porozumenie v rodine, o prácu či zdarné zvládnutie skúšky v škole, alebo o mier na zemi.

Turisti s obľubou vyhľadávajú aj pamiatky na sv. Pavla. Loď, ktorou ho roku 60 ako väzňa viezli do Ríma, blízko Malty stroskotala, v Rabate turisti obliehajú jaskyňu, v ktorej sv. Pavla údajne väznili. Na mieste Katedrály sv. Petra a sv. Pavla v Mdine podľa povestí stál dom prvého maltského biskupa Publia, ktorému Pavol uzdravil umierajúceho otca a obrátil ho tým na kresťanskú vieru.

Na ostrove Kalypsó

Maltu a susedný ostrov Gozo americký časopis Svadby zaradil medzi najkrajšie destinácie pre novomanželov-potápačov. Potápači každú chvíľu nachádzajú vraky pirátskych lodí či bojových lietadiel z druhej svetovej vojny, prípadne si môžu zaplávať medzi ruinami starej rímskej vily pod morskou hladinou. Najromantickejšou pripomienkou bájnej minulosti je však – obyčajná diera do skál na pobreží ostrova Gozo. Podľa gréckych mýtov tu nymfa Kalypsó držala sedem rokov v zajatí Odysea, ktorý sa vracal domov po skončení trójskej vojny a stroskotal práve na brehoch zálivu, kde žila v jaskyni. Nymfa vylovila polomŕtveho Odysea z mora a zamilovala sa do neho. Sľubovala mu to, čo sama dávala – mladosť, krásu a nesmrteľnosť. On však stále sedel na brehu mora a díval sa smutne smerom k Itake, kde na neho čakala verná starnúca Penelope s dospievajúcim synom. Bohovia sa nakoniec zľutovali a prikázali Kalypsó, aby svojho zajatca pustila domov. Keďže bohom sa neodporuje, Kalypsó milencovi pomohla postaviť čln, dala mu jedlo a pitie na cestu, dokonca s ním poslala priaznivý vietor. Po osemnástich dňoch plavby Odyseus uzrel rodnú Itaku, napísal Homér. Vďaka jeho eposu teraz Gozo - tichšie a zelenšie ako Malta - láka turistov tak, že sa vo všetkých prospektoch nazýva „ostrovom Kalypsó“.

Real taste of Malta

Aj keď Malta patrí ku krajinám, ktoré spája kulinárska tradícia Stredozemného mora, olivový olej, základ tejto kuchyne, väčšinou dováža. Len v posledných rokoch sa objavujú snahy po obnove jeho výroby. Jedným z tých, ktorí presadzujú návrat k „real taste of Malta“, teda k tradičným potravinám a aj k tradičným metódam ich dopestovania a výroby, je Sam Cremona z Wardije. Päťdesiatnik Sam kedysi opracovával vzácne diamanty. Dnes s láskou pestuje svoje „bejby“, sadenice pôvodných druhov olivovníkov, ktoré rastú na ostrove už od čias starých Rimanov. Sam natoľko verí myšlienke návratu k autochtónnym druhom olivovníkov, že je ochotný každému, kto sa mu zaviaže, že ich bude na Malte pestovať, darovať tridsať ním vlastnoručne vypiplaných sadeníc. Svoje stromy pestuje bez hnojenia, bez striekania, nechce, aby olivovníky vyrastali v laboratórnych podmienkach, lebo také nič nevydržia a po pár rokoch hynú. Na svojej farme vo Wardiji má vlastné včely, veľkého čierneho psa a samozrejme, aj lis na výrobu organicky čistého panenského olivového oleja. Presne toho, ktorý podáva buď s miestnym úžasne chutným chrumkavým čerstvým chlebom pečeným v kamennej peci na drevenom uhlí, alebo s koreneným ovčím syrom džbejna a sušenými paradajkami nakladanými v oleji.

Ochutnať a kúpiť tradičné špeciality môžete v dedinke Fontana na Goze. V malom obchodíku nájdete domáce džemy, syry, nakladané paradajky i kapary, pečené koláčiky a domáci med (najžiadanejší je tymiánový), opunciovú marmeládu aj likér, takisto likér a džem z plodov svätojánskeho chleba. Pred vchodom do areálu megalitických chrámov Ggantija na Goze sedí Charles Vella a predáva úrodu z vlastnej biofarmy – cenovo výhodné džemy, citrónový, pomarančový, opunciový, figový, z granátových jabĺk a zo svätojánskeho chleba. Ten rastie aj priamo pri chrámoch, ktoré podľa legendy postavili obri, podľa archeológov pradávna civilizácia, o ktorej toho vieme veľmi málo.

Návštevu maltských ostrovov môžete zavŕšiť nákupom darčekov. Obľúbeným suvenírom sú zlaté a strieborné šperky, predovšetkým v tvare osemramenného maltského kríža – symbolu johanitov, ale aj vázy zo sklárne v Mdine, krajky z Goza, pre deti hračky Playmobil, ktoré sa tu vyrábajú.

Niečo sladké a ťažko vysloviteľné

A na záver tradičná maltská špecialita - okrúhly koláč qaghaq ta´l-ghasel - sa dnes doma pečie už len zriedka, môžete si ju však kúpiť buď v reštaurácii alebo v špeciálnych obchodoch a v darčekovom balení.

Suroviny na cesto:

400 g múky

75 g krupice

150 g margarín na pečenie

100 g cukor

Suroviny na plnku:

400 g melasy

400 g cukor

2 polievkové lyžice kakaa

1 polievková lyžica krupice

1 polievková lyžica anízu

1 pomaranč rozdelený na mesiačiky a pokrájaný na kúsky

1 pokrájaný citrón

štipka mletých klinčekov

? polievkovej lyžice rôznych byliniek a korenia

250 ml vody

Toto množstvo surovín postačí na 6 – 8 okrúhlych koláčov.

Postup: Múku, krupicu a margarín dobre vymiesime. Pridáme cukor a vodu v takom množstve, aby sme vymiesili vláčne cesto. Všetky prísady okrem krupice vložíme do hrnca a pomaly privedieme do varu. Krupicu vmiešame až potom, keď je zmes primerane tuhá. Zoberieme z ohňa a necháme vychladnúť. Cesto vyvaľkáme a nakrájame na pásy široké 8 cm a dlhé 30 cm. Zmes kladieme na pásy cesta tak, aby sme ich pokryli a mohli ľahko zrolovať do tvaru okrúhleho koláča. Po obvode koláča urobíme do cesta nožom 6 cm zárezy. Koláče pečieme na vymastenom plechu a v horúcej rúre do mierneho zhnednutia.

Text a foto: Danica JANIAKOVÁ

Reportáž vznikla za spolupráce s Maltskou turistickou agentúrou