O rizikových faktoroch
Rizikové faktory vzniku rakoviny prsníka poznáme. Väčšinou sú nemenné: genetické, gynekologické, osobná alebo rodinná anamnéza. No s rizikovými faktormi je to tak: zvyšujú síce pravdepodobnosť, že daný človek môže dostať rakovinu, no neznamená to, že človek, ktorý nemá žiaden rizikový faktor, rakovinu nedostane. K rizikovým faktorom pri rakovine prsníka patrí prvá menštruácia pred jedenástym rokom, prechod až po päťdesiatom piatom roku veku, nerodenie, nedojčenie, rodinná anamnéza a vek. Čím je žena staršia, tým má väčšiu dispozíciu ochorieť, najčastejšie vo veku nad 50 rokov – hoci v poslednom čase sa rakovina prsníka, žiaľ, čoraz viac objavuje aj u mladších žien. Klamlivé je i pohlavie, pretože rakovinu prsníka môže dostať aj muž. Síce zriedkavejšie, ale predsa. Na Slovensku v súčasnosti diagnostikujeme ročne viac ako 2 100 nových prípadov rakoviny prsníka u žien a približne 20 u mužov.
Kde sa stala chyba?
Žena s touto diagnózou si nemusí hovoriť: Tak, teraz idem pátrať v svojej minulosti, kde som robila chyby, že som dostala rakovinu, a potom musím varovať dcéru, sestru, sestrenicu, aby si dávali pozor... Nie, nič také neexistuje. Nanajvýš môže obmedziť rizikové faktory, a tými sú alkohol, fajčenie, obezita – hlavne tá po menopauze. Prečo obezita? Pretože v tukových zásobách sa tvoria ženské hormóny estrogény a tie môžu vyvolať rakovinu prsníka. Je dokázané, že ženy, ktoré nápadne pribrali práve v klimaktériu, majú vyššie riziko vzniku rakoviny prsníka, dokonca až dvojnásobné. Pohyb a zdravá výživa sa odporúča všetkým ženám, aby si ustrážili primeranú hmotnosť.
Svoju úlohu zohráva predovšetkým prostredie, v ktorom žijeme. A aj gény. Ak sa v rodine vyskytla rakovina, ženy z tejto rodiny by mali venovať zvýšenú pozornosť prevencii.
Pacientky sa často pýtajú na štúdie, ktoré potvrdzujú vyšší výskyt rakoviny prsníka u žien, ktoré počas klimaktéria brali hormonálnu substitučnú terapiu. Riziko môže byť vyššie vtedy, ak žena brala hormonálnu substitučnú terapiu viac ako päť rokov. Dnes sa už táto terapia predpisuje len tým ženám, ktoré majú zdravotné problémy súvisiace s ukončením hormonálnej funkcie vaječníkov.
Na antiperspiranty ako rizikový faktor rakoviny prsníka existujú rôzne názory. Podľa mňa asi nie sú rizikovým faktorom, lebo ich používajú aj muži – a rakovina prsníka je u mužov dlhodobo stabilizovaná.
Diagnóza rakoviny prsníka sa odlišuje od rakoviny pľúc alebo rakoviny kože. Keďže rakovina pľúc často súvisí s fajčením, stačí v populácii obmedziť fajčenie a zníži sa aj výskyt tohto ochorenia. Podobne sa zníži počet prípadov rakoviny kože, keď sa ľudia nebudú prehnane opaľovať. Ale v súvislosti s prsníkmi nič také nepoznáme. Existuje jedine prevencia: treba objaviť nádor vo včasných štádiách a pacientku hneď liečiť. Zdôrazňujem: hneď! Až 90 % žien, ktorým odhalíme rakovinu prsníka v ranom štádiu ochorenia, sa vylieči.
Keď prsníky bolia
Ešte nedávno sa hovorilo: Ak prsníky bolia, nejde o rakovinu. Novšie štúdie však potvrdili, že v piatich percentách prípadov je aj mastodýnia, teda bolesť prsníkov, prvým príznakom začínajúcej rakoviny.
Štyri z piatich žien udávajú, že ich niekedy boleli prsníky, no len máloktorá kvôli tomu navštívila lekára. Prsníky väčšinou bolia pri dysbalancii ženských hormónov, pri gynekologických poruchách, pri ochorení štítnej žľazy, počas užívania hormonálnej substitučnej terapie, antikoncepčných tabletiek, pri zápale prsníka, pri psychických poruchách. Aj stres a depresie vplývajú na činnosť prsníkov.
Prsník opuchne, bolesť môže byť tupá aj ostrá, vyžaruje často až do pazuchy, niekedy až do lakťa. Častejšie sa prejavuje v hornom kvadrante prsníkov a v čase pred nástupom menštruácie. Lieči sa enzymoterapiou, fytoterapiou, homeopatiou. Na trhu sa objavujú aj voľnopredajné prípravky a pacientky sa nás pýtajú, či sú účinné. Viaceré preparáty prechádzajú skúškami v praxi. Keďže každý je vhodný pre určitý druh bolesti, to, ktorý je vhodný práve pre vás, najlepšie posúdi váš lekár.
Za kým mám ísť?
Ak si žena nahmatá hrčku v prsníku, prvou reakciou je obrovský strach. Už sme si však povedali, že to nemusí byť rakovina. Aj vtiahnutá bradavka – je to síce rizikový príznak, ale môže sa vtiahnuť aj po zápale. Väčšina zmien na prsníkoch má hormonálny pôvod, niečo predstavujú nezhubné nádory a naozaj len v malom percente ide o zhubný nádor. Žena si má všímať zmeny na prsníkoch, viac však sama nič neurobí. Na vyšetrenie treba ísť čo najskôr, a to ku gynekológovi, prípadne k všeobecnému lekárovi, ktorý ženu pošle ďalej – do prsníkovej poradne. Môže zavolať aj k nám a objednať sa. Lekár v prsníkovej ambulancii už podľa pohmatu, videnia a anamnézy posúdi, čo treba robiť.
Ak ide o mladú ženu do 40 rokov, pravdepodobne ju pošle na sonografické vyšetrenie. Sonograf má význam u žien do štyridsiatky, ktoré ešte majú v prsníkoch veľa aktívneho žľazového tkaniva. Odhalí viac ako mamograf, ktorého lúč by cez husté tkanivo prsnej žľazy prenikol v menšej miere.
Pri dojčení sa nádorové ochorenie vyskytuje zriedkavo, ale ak sa objavia podozrivé zmeny, treba na to myslieť a ísť na sonograf. Toto vyšetrenie je bezpečné i počas dojčenia. Pozor, karcinóm prsníka sa môže objaviť aj počas gravidity, aj počas dojčenia.
Obavy z mamografu
Ak má žena viac ako 40 rokov, čaká ju vyšetrenie mamografom. Pri mamografii ide o šetrné röntgenové žiarenie, ktoré zobrazí štruktúry prsníka. Prístroj „vidí“ tkanivo menšie ako 1 milimeter. Vyšetrenie odporúčame absolvovať tesne po menštruácii, keď sú prsia menej citlivé.
Ak je nález podozrivý, najspoľahlivejšia je kombinácia oboch vyšetrovacích metód. Keď lekár dá všetky výsledky dohromady a zistí podozrivý nález, nasleduje biopsia – odobratie vzorky. Ak histologické vyšetrenie ukáže, že ide o nezhubný nádor, operovať sa nemusí. Ak sa potvrdí, že je to zhubný nádor, jednoznačne treba ísť na operáciu.
Ženy sa občas bránia vyšetreniu mamografom, lebo niekde počuli, že môže „spustiť“ rakovinu, alebo že silný tlak prístroja spôsobí, že sa nezhubný nádor zmení na zhubný, prípadne že existujúci nádor rýchlejšie metastázuje. Pri mamografii síce ide o ionizačné žiarenie, no toto žiarenie je minimálne. Veď aj röntgen využíva žiarenie a každé vyšetrenie má svoje pozitíva i negatíva. Aj keď mamograf vo výnimočných prípadoch naozaj môže podporiť rakovinu – no zdôrazňujem, že už začínajúcu –, jeho jednoznačnou výhodou je, že zachytí mnoho nádorov, ktoré by sme bez tohto vyšetrenia nezistili. Takže na jednej strane váh máme to malilinké percento podporenej rakoviny, ktorá by sa neskôr aj tak prejavila, a na druhej strane množstvo žien, ktorým prístroj včas odhalí počiatočné štádiá ochorenia, a tým zvýši úspešnosť ich liečby. Na mamografiu by teda ženy mali chodiť. V súčasnosti neexistuje žiadna iná metóda, ktorá by dokázala odhaliť nádor s rozmermi niekoľkých milimetrov.
Ženy po štyridsiatke by mali podstúpiť mamografické vyšetrenie každé dva roky. Ako horná hranica pre vyšetrenie mamografom je u nás stanovený vek 69 rokov. Pri pravidelnom preventívnom vyšetrení raz za dva roky by tak žena podstúpila toto vyšetrenie 15-krát za život.
Mamografické vyšetrenie odporúčam absolvovať zakaždým v tom istom lekárskom zariadení, pretože výsledky sa archivujú: buď ako snímky, alebo v počítači, a tak lekár môže porovnať výsledky vyšetrení a odhaliť zmeny, ktoré nastali.
Je vyšetrenie spoľahlivé?
Dokonalý prístroj, na ktorý by sme sa mohli stopercentne spoľahnúť, v medicíne neexistuje. Práve preto je tam onkológ, gynekológ, ktorý dá dohromady všetky výsledky vyšetrení – aj rozbory krvi, aj výsledky z prístrojovej techniky, aj svoje skúsenosti. Lebo niekedy sa môže nádor skrývať vyššie ako v hornom kvadrante, ktorý je prístroj ešte schopný zachytiť. Áno, mamograf „nevidí“ niektoré väčšie nádory, ktoré sú hmatateľné, ale je schopný zaznamenať iné s veľkosťou len niekoľkých milimetrov. Preto nie je diagnostika rakoviny prsníka jednoduchá a preto tak veľmi záleží na lekárovi.
Spoľahlivosť nálezu sa potvrdzuje histologickým vyšetrením po biopsii, teda po odbere tkaniva z prsníka. Pri biopsii sa neuspáva, ide o minimálne bolestivé až bezbolestné vyšetrenie v ambulancii.
Po vypočutí diagnózy
To, či pacient chce počuť pravdu, vždy závisí od neho. Niekto sa rovno opýta, či má rakovinu. Keď to rakovina naozaj je, nemôžem mu povedať, že ju nemá. A keď histológia potvrdí túto diagnózu a pacientka ide na operáciu, kde jej zoberú časť prsníka alebo dokonca celý a zoberú jej i nejaké uzliny, tak dnes už ženy nie sú také naivné, aby si mysleli, že to bol iba zápal. Vtedy diagnózu jednoznačne pomenujem. Niektorých pacientov treba dokonca postrašiť, pretože aj keď vedia, že majú rakovinu, nechcú ísť na liečenie. Sú i takí, ktorí najskôr dajú prednosť alternatívnej liečbe a potom sa k nám vracajú v omnoho horších štádiách a s menšou perspektívou vyliečenia. Môžem vás ubezpečiť, že dnes naozaj existuje jediná cesta na vyliečenie rakoviny a tou je chirurgia, chemoterapia a ožarovanie. Len týmto postupom sa dá choroba zlikvidovať. Pacientku, ktorá odmieta ísť na operáciu, tam musíme dotiahnuť. Lebo pred rakovinou sa nedá ujsť. Ja viem, že táto žena k nám opäť príde o pol roka s tým, že sa predsa len chce dať operovať. Lenže to už má niekedy metastázy do pľúc, pečene alebo kostí. Hlavne staršie ženy zvyknú reagovať: Ja už som stará, je mi jedno, na čo umriem. Povedzme si otvorene, že to nie je jedno. Umieranie na rakovinu nie je jednoduché, človek môže mať bolesti, môže mať výrazné problémy s dýchaním, môže ho bolieť chrbica od metastáz, môže skončiť ako ležiaci pacient. Liečbu teda určite treba absolvovať. Ak aj nezachráni život, môže ho predĺžiť a ušetriť človeka od vážnych následkov a bolestí.
Niet dôvodu vyhýbať sa liečbe, veď rakovina prsníka a rakovina maternice sa lieči veľmi dobre. Šanca na vyliečenie sa, samozrejme, nedá vypočítať. Väčšiu šancu majú tí, ktorí prídu v začiatočných štádiách a chodia pravidelne na kontroly. Mám pacientky, ktoré prežívajú roky, hoci mali metastázy do mozgu, pľúc aj kostí. Jedna taká pani chodí ku mne na kontroly už dvadsiaty piaty rok.
Varovné signály
Všímajte si zmenu tvaru alebo veľkosti prsníka, jeho zväčšenie a aj to, či prsníky nie sú asymetrické. Príznakom, že sa v prsníku niečo deje, je výtok z bradavky a jej vťahovanie. Takisto uzlíky a hrčky, zvráskavenie alebo zmena farby kože. Opuch alebo sčervenanie prsníka. Pomarančová koža na prsníku. Zväčšenie lymfatických ulín v podpazuší alebo nad kľúčnymi kosťami.
Dve tretiny žien si zmeny na svojich prsníkoch všimnú samy alebo ich objaví lekár. Tretinu odhalí len vyšetrenie prístrojmi – sonografom a mamografom.
Ak si žena prehmatáva prsníky pravidelne, pozná svoje prsia a vie si vyhmatať zmeny. Po objavení hrčky v prsníku netreba hneď robiť paniku. Väčšinou ide o cysty. Výtok z prsníkov môže byť hormonálnej aj zápalovej povahy, nezhubný aj zhubný. Vtiahnutie bradavky môže byť vrodené alebo k nemu dôjde po zápale, no môže to byť i príznak rakoviny. Radšej s každou zmenou choďte za gynekológom alebo do prsníkovej ambulancie, aby sa zistila príčina zmeny.
Apelujem znovu na každú z vás: Akékoľvek zmeny spozorujete na svojich prsníkoch, nepodceňujte ich, na nič nečakajte a hneď vyhľadajte svojho gynekológa!
Pokračovanie rozhovoru s MUDr. Vladimírom Bellom nájdete v knihe
Danica Janiaková
JA SI ŤA NEDÁM. Diagnóza, ktorá všetko mení
104 s., cena: 5,00 eur
Knihu si môžete objednať na č. 0908 069 388, pošleme vám ju na dobierku.
Peter Minárik a Daniela Mináriková
Rakovina a výživa: mýty a fakty 1, 2
Kontakt, 192 s.
Knihy Rakovina a výživa: mýty a fakty 1, 2 si môžete objednať na 0908 069 388 alebo Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., každá stojí 5,00 eur plus poštovné a balné, pošleme vám ich poštou na dobierku.
