„Je to román o umení, láske, Paríži, jedle a sexe, okorenený štipkou druhej svetovej vojny. Kto by odolal kombinácii sexu a Paríža?“ – tak odôvodnila Whitney Scharerová úspech svojej prvotiny s názvom Prchavý čas svetla. Skrýva sa za ním ľúbostný príbeh dvoch fascinujúcich osobností svetovej fotografie, ktoré sa stretli na konci 20. rokov 20. storočia v Paríži, aby sa zamilovali a inšpirovali navzájom. Lee Millerová bola vychytená modelka módneho časopisu Vogue, keď prišla do Paríža, kde sa chcela stať niečím viac, ako len, podľa jej vlastných slov, „krk ovinutý perlami a štíhly pás, ktorý predvádza opasok“.

Paríž patril v dvoch medzivojnových desaťročiach umelcom. Mladá a krásna Američanka, ktorá sa prvý raz objavila na titulke Vogue roku 1927, stelesňovala typ považovaný za „moderné dievča“. S gráciou sa pohybovala v svete módy i v ópiových brlohoch a v kaviarňach, v ktorých hostia pili absint. Poznala Eluarda i Picassa, hrala v Cocteauovom filme Krv básnika (1932), kde stvárnila klasickú sochu ideálnej ženy. Osudovým sa pre ňu stalo stretnutie so surrealistickým fotografom a maliarom Emannuelom Radnitzkym, ktorý sa preslávil pod skráteným meno Man Ray. Dvaja Američania v Paríži, slávny muž a o sedemnásť rokov mladšia výnimočná žena, krásna a umelecky nadaná, naozaj výbušná zmes. Lee bola komplikovaná nielen ako umelkyňa, niesla si so sebou aj hlbokú duševnú traumu. Ako osemročnú ju znásilnil blízky rodinný priateľ a nakazil kvapavkou. Veľmi zvláštny bol aj vzťah malej Lee a jej otca, ktorý amatérsky fotil a ktorý zanechal po sebe sériu lolitovsky odhalených fotografií svojej dospievajúcej dcéry. To všetko zanechalo stopy v jej celoživotnej neistote a nedôvere vo vlastné nadanie.

Man Ray ju chcel fotografovať ako modelku, ona túžila stať sa jeho asistentkou a učiť sa tak od jedného z najlepších umeniu fotografie. Z neho sa stal majetnícky a žiarlivý milenec, no zároveň aj veľkorysý učiteľ fotografických techník; z nej dychtivá žiačka v oboch umeniach, v milovaní, aj vo fotografii. Spoločne prispeli k histórii svetovej fotografie vynálezom novej techniky, ktorú nazvali solarizácia. V roku 1932 sa obaja odsťahovali do New Yorku, kde mali blízko seba vyhľadávané fotoateliéry.

To však už bola na dohľad koniec ich vášnivého vzťahu. Lee sa spoznala s egyptským inžinierom Azízom Eloui Beyom, s ktorým sa odsťahovala do Egypta, kde nafotila množstvo originálnych surrealistických fotografií exotickej krajiny, najmä púšte. V roku 1937 sa zoznámila s maliarom a kurátorom Rolandom Penroseom, za ktorého sa neskôr vydala. Žili spolu v Londýne aj vtedy, keď bolo mesto počas vojny bombardované. Odmietali návrhy rodiny, aby sa vrátili do bezpečnej Ameriky. Lee Millerová prekvapila všetkých známych, keď začala pracovať ako vojnová korešpondentka. Nafotila oslobodenie Paríža, bitky v Alsasku, následky napalmu, umierajúce deti vo Viedni, koncentračné tábory Dachau a Buchenwald, mŕtvoly nacistických dôstojníkov. Medzi kultové snímky svetovej fotografie sa zaradil záber jej kolegu vojnového fotografa Davida Schermana z Hitlerovho bytu v zničenom Berlíne, na ktorom zachytil Millerovú vo vani. Po skončení vojny fotila ešte dva roky pre Vogue módu a celebrity. Do komerčného módneho magazínu vnášala netypické témy, ktoré konformných čitateľov šokovali. Trpela posttraumatickým syndrómom, mala silné depresie, ktoré zaháňala alkoholom. Roku 1947 porodila jediného syna, o dva roky kúpili s manželom farmu v Sussexe, ktorá sa stala strediskom pre umelcov a z Lee Millerovej domáca pani, ktorá vyvárala pre návštevy. Špirála depresií ju ponárala čoraz hlbšie do alkoholizmu. V 50. rokoch ju vyšetrovala britská tajná služba pre podozrenie, že je sovietska špiónka. Naďalej mala desivé sny, do ktorých sa jej vracali hrozné obrazy z vojnových čias. Umrela na rakovinu vo veku sedemdesiat rokov.

Whitney Scharerová
PRCHAVÝ ČAS SVĚTLA
Metafora 2019, 358 s.

Po matkinej smrti objavil jej syn Antony Penrose na povale rodinnej farmy šesťdesiatisíc fotografií, negatívov, filmov, dokumentov i ľúbostných listov. Toto vzácne dedičstvo spracoval, zakonzervoval a pripravil na výstavy. V roku 1985 napísal prvý životopis svojej matky. Odvtedy vyšlo viacero biografií, ktoré mapujú hlavne dve etapy života originálnej umelkyne: vojnové roky a vzťah s Man Rayom. V roku 2005 vznikol dokonca aj muzikál s názvom Šesť obrazov zo života Lee Millerovej, s hudbou a textami skladateľa Jasona Carra. Zatiaľ posledným pokusom pochopiť túto komplikovanú a talentovanú umelkyňu je kniha Whitney Scharerovej Prchavý čas svetla. Ide o literárny debut, ktorý sa stal senzáciou už počas tvorby, keď Scharerová uverejnila úryvky. Na svoju prvú knihu sa pripravovala zodpovedne, dva roky zbierala podklady a rešeršovala zdroje. Vznikol tak zaujímavý portrét nadanej a vášnivej ženy, ktorá sa aj vďaka tomuto románu zaradila k nezabudnuteľným osobnostiam 20. storočia.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinus tu: