archangelika lekárska andělika lékařská

- hľadajte ju aj pod názvom janoklík,

svätodušný koreň alebo vybolen

bryndza brynza

- považuje sa za symbol slovenskej kuchyne

predovšetkým v spojení s haluškami alebo inými

„cestami” a v receptároch starých materí nechýba

známa polievka demikát z rozvarenej bryndze;

v minulých storočiach predávali liptovskí

bryndziari svoj produkt na viedenských trhoviskách

a za dnešný úspech sa zase považuje verdikt

Európskej únie ? len Slovensko smie tento druh

čerstvého ovčieho syra vyrábať a predávať pod

originálnym názvom bryndza

cesnaková polievka oukrop

čipkárskô –

- toto jedlo patrí do rodiny gulášov

a varievali ho obchodníci z Brusna, čo v Starých

Horách a Španej doline nakupovali čipky

a predávali ich po celej Európe. Na voze ťahali

tzv. mašinu, v ktorej sa počas cesty varilo čipkárskô

z hovädziny, zeleniny, zemiakov a cestovinovýchdemižon

trhancov; do komína v jej strede sa prikladalo

drevené uhlie. V roku 2011 sa labužníci zišli

v Brusne už na 12. ročníku súťaže Čipkárskô;

svoj tajný recept prišlo vtedy navariť 28 majstrov

varešky (rok predtým dokonca 34 kuchárov)

dula kdouloň, kdoule

- staré prešporské receptáre hovoria

o tradičnom dulovom syre – zlatožlté duly sa

najprv uvaria, na druhý deň sa zmiešajú s cukrom

uvareným vo víne a vlejú sa do formičiek; ak sa

uvarí aj variant s červeným vínom, vzniknú

dulové syry dvoch pôsobivých farieb

fašiangy masopust

- naši pradedovia a prababky v mestách sa

vždy tešili na fašiangové divadlo – skúšky učňov,

po ktorých sa stávali tovarišmi; najviac sa činil

garbiarsky, kožušnícky, mlynársky a mäsiarsky

cech. Napríklad myjavskí mäsiarski učni sa pred

zrakmi obecenstva museli ponoriť do kade s obsahom

hovädzích čriev a potom do kade s čistou ľadovou

vodou, čím metaforicky vyjadrovali potrebu hygieny

pri práci s mäsom a dokazovali aj svoju otužilosť

grgať krkat, říhat

hriatô –

- tento tradičný stredoslovenský nápoj

sa v Čechách (okrem Valašska, kde pijú vařonku)

nepripravuje; med alebo skaramelizovaný cukor

treba zaliať husacou masťou, pridať pálenku,

nasypať opraženú slaninku a servírovať k husacine

s lokšami alebo pri prechladnutí

jaternica jitrnice

- na dedinách dodnes pretrváva zvyk

obdarúvať jaternicami zo zabíjačky široké okolie,

príbuzenstvo a známych, preto sú aj takéto

„radodajné“ jaternice samá ryža či krúpy; kedysi

sa plnili aj prosnou alebo pohánkovou kašou.

K tradičným jedlám slovenských Rómov patrí

gója – črevá plnené strúhanými zemiakmi, potom

uvarené a zapečené v rúre

kvasené jabĺčkové víno cidr

lekvár povidla

ľubovník třezalka

masť sádlo

- hoci sa bravčová masť považuje za

tradičný slovenský tuk, vstúpila do kuchýň až

na začiatku 20. storočia. Predtým sa mastilo

hovädzím a baraním lojom, sadlom z čriev,

maslom, olejom z ľanu, konopí, maku, horčice,

repky, zo slnečnice, z tekvice, orechov, ba i zo

žaluďov a z bukvíc

olovrant svačina

- ovrant, lovran, havránka, svatina

i nešpor – to všetko sú názvy, pod ktorými sa

v niektorých regiónoch Slovenska skrýva chutný

koláčik či chlieb s nátierkou medzi obedom a večerou

parenica parenica

- slimáčiky z pareného syra (údeného

i neúdeného) patria k tomu najchutnejšiemu, čo

Slovensko produkuje. Briliantovou čerešničkou na

pomyselnej parenicovej torte je skutočná parenicová

torta: 15. decembra 2010 začali totiž syrári z Milsy

v Bánovciach nad Bebravou ručne vyrábať torty

na objednávku – tieto maxiparenice predávajú iba

prostredníctvom internetu. Okrem troch bežných

veľkostí už vyrobili aj 4-poschodovú – svadobnú

„tortu“. Dá sa totiž nádherne dekorovať hroznom,

orechmi, granátovým jablkom, mangom, ríbezľami,

olivami či zeleninou

rezance nudle

- toto jedlo v reštauráciách zväčša

neponúkajú, a predsa patrí medzi obľúbenú

desiatku. Spravidla sa jedáva nasladko s makom,

lekvárom, tvarohom či orechmi (rezance sa

dokonca stali novoročným obradovým jedlom,

symbolizujúcim dlhé klasy budúcej úrody); nedajte sa

zaskočiť ani tradičným západoslovenským názvom

slíže alebo stredoslovenskými šiflíkmi

strukovina luskovina, luštěnina

- „Šošovička, cícer – to je múj neprítel”

– nariekali naši pradedovia, pretože neprešiel

deň, že by na stole nemali hrach, fazuľu, šošovicu,

hrachor lúčny, cícer, bôb, či dokonca hrachu podobnú

slovienku; strukoviny boli lacné, nenáročné, ľahko

uskladniteľné a dávno-dávno zdomácnené

šošovica čočka

- šošovicová polievka patrí v niektorých

regiónoch k tradičným vianočným jedlám; koľko je

šošovičiek v tanieri, toľko vraj bude potom peňazí

v peňaženke

šúľance –

- pripomínajú škubánky, rozdiel však

spočíva v konzistencii hmoty (pri škubánkoch je

mazľavá, pri šúľancoch tuhšia a celistvá, aby sa

dala krájať a „šúľať“)

trdelník –

- zvláštny koláč z oblasti Skalice a Senice

um tuzemák

volské oko sázené (smažené) vajce

zemiaková lokša bramborová placka

- ak niekde uvidíte lokše, nuž kačica či hus

nebudú ďaleko. V tradičnej kombinácii s červenou

kapustou im holdujú predovšetkým na západnom

Slovensku. Zatiaľ čo v Čechách pripravujú lokše aj

nasladko, Slováci ich pečú takmer výlučne naslano

– s kapustou, husacou masťou, oškvarkami či

hydinovou pečienkou

Soňa HUDECOVÁ

Ukážky z prvého česko-slovenského a slovensko-českého (občas aj výkladového) slovníka gastronómie

Soňa Hudecová-Podhorná: Kuriatko v kastrůlku

Gastronomický slovník - teraz akciová cena 7,00 € vrátane poštovného, môžete si ho objednať na tel. č. 0908 069 388, pošleme vám ho poštou na dobierku, poštovné neplatíte.

Objednávky v Českej republike vybavuje www.pemic.cz.