Morava Južná, Stredná, Východná, to všetko sú regióny so skutočne pestrou ponukou na dni voľna. Domácka kuchyňa, hrady, zámky, múzeá, folklórne slávnosti so známou valašskou „jízdou králů“ či slováckym tancom regrútov verbuňkom, prekrásne kroje, cimbalová muzika... Tak dobre, nie každý je milovník tradícií. Niekto vyhľadáva skôr golf, alebo niečo adrenalínové. Aj to tu nájdete. Navštívte Slovácko, Valašsko, Jeseníky, Hanú a nechajte sa príjemne prekvapiť.
Baťov kanál
Päťdesiatdva kilometrov dlhá vodná cesta sa síce oficálne menuje Průplav Otrokovice – Rohatec, ale nikto ju nenazve ináč, ako Baťov kanál. Prečo práve Baťov? Názov pripomína najslávnejšieho miestneho rodáka, ktorý tu vybudoval sídlo obuvníckeho impéria. Svetoznámy podnikateľ zo Zlína chcel zrealizovať dávny projekt prieplavu Odra – Labe; keď sa tento odvážny plán nevydaril, nechal splaviť aspoň to, čo sa splaviť dalo. Zámer využiť lodnú dopravu pre priemyselné účely (keďže železničná bola drahá) znel dobre, problém však robila kolísavá hladina rieky Moravy. Na niektorých úsekoch sa lode plavili nad päť metrov hlbokou vodou, inde bolo vody len „po kotníky“. Poblém vyriešili jezy a tam, kde by ich malo byť priveľa, postavili plavebné komory. Prieplavom vozili lignit a štrk. Na riečnych úsekoch ťahal lode remorkér, kanálom ich ťahali z brehu kone, neskôr malé traktory. Po druhej svetovej vojne bolo Baťovo impérium znárodnené. „Baťák“ postupne zanášalo bahno a zarastal rákosím. V deväťdesiatych rokoch starostovia okolitých obcí navštívili Holandsko a Anglicko a pochopili, že im tu drieme veľký turistický potenciál. Dnes už sa dá plaviť z Otrokovíc do slovenskej Skalice. Existujú plány splaviť kanál až do Hodonína, postaviť plavebnú komoru v Skalici, pripojiť na trasu Kroměříž, ktorý patrí k pamiatkam UNESCO... – no už desať rokov sa o nich viac hovorí, ako robí.
Túto unikátnu technickú pamiatku môžete obdivovať počas pohodovej plavby, prípadne si ju spojiť s cyklistickým výletom do okolia. Hausbóty si požičiavajú rodiny s deťmi na prázdniny, priatelia na pikniky, školské triedy na výlety, novomanželia na svadby. Popri kanáli vedú kilometre cyklistických chodníkov, dohromady závideniahodných osemdesiat kilometrov. Pri vhodnej kombinácii lode, bicykla či inej doplnkovej dopravy môžete spoznať Uherské Hradiště, Veselí nad Moravou, pútnické miesto Velehrad, archeologický skanzen Modrá, hrad Buchlov, zámok Napajedla a žrebčín s chovom anglických plnokrvníkov, zámky v Holešove, v Lešné, vo Vizoviciach, i funkcionalistické baťovské vilky v Zlíne.
Po vínnych cestách
Rieka Morava si kedysi v pradávnych dobách musela preraziť cestu pomedzi Biele Karpaty a Napajedelskú bránu. Napajedla tvorí najsevernejšiu hranicu moravskej vinárskej oblasti, vyššie sa už hrozno nepestuje. Vinárska oblasť Morava je jedinečný fenomén, hrozno sa tu pestuje na sedemnástich tisícoch hektároch vinohradov. Delí sa na štyri oblasti: znojemskú, mikulovskú, velkopopovickú a slovácku. Pestujú sa tu hlavne odrody, ktoré dozrievajú neskôr a pomalšie, preto sa v nich koncentruje viac aromatických látok. Vo vinohradoch nájdete dvadsať odrôd červeného a dvadsať šesť odrôd bieleho hrozna. Sauvignon s vôňou bazy; veltlín, v ktorom sa mieša chuť a vôňa lipového kvetu s horkými mandľami; jemne kyslý ryzling, temno čevené svätovavrinecké, medovo sladké rulandské šedé, či tmavo rubínová frankovka. K tomu jeden druh, ktorý sa narodil priamo tu. Dvadsať rokov trvali pokusy inžiniera Josefa Veverku z Velkých Pavlovíc, ktorý krížil odrody Tramín a Müller-Thurgau. Keď skončil, bola na svete nová odroda hrozna Pálava, pochádzajúca z tohto kraja. Hrozno má vysokú cukornatosť a ak si víno z neho zachová dostatočný obsah kyselín, je harmonické a sviežo korenisté.
Morava ako kraj vinohradov a vínnych sklepov víta záujemcov o tajomstvo pestovania hrozna i výroby vína. Čakajú vás kilometre vinárskych ciest, na ktorých vás privítajú pôvodné sklepné uličky (ako zámecké sklepy v Strážnici alebo modrobielo natreté historické sklípky v Petrove-Plže, kde sa nakrúcal televízny film Slovácko sa nesúdí) a v nich vinári pyšní na svoju úrodu a bohato zásobené vinotéky.
Biofarma v Hostětíne
Hostětín na Uherskohradišťstku by možno ostal malou, pomaly sa vyľudňujúcou dedinou, ako mnohé podobné, keby sa sem pred pätnátimi rokmi nezačali sťahovať ekológovia a nezaložili tu centrum Veronica. Priniesli do Hostětína také novoty, ako koreňová čistička odpadových vôd a pasívne energetické budovy, či solárne panely. Dnes z ich aktivít profituje celá dedina, majú tu lacnejšie kúrenie na biomasu a šetrné verejné osvetlenie. Ľudia z ekologického centra prevádzkujú aj klasickú sušiareň ovocia a muštáreň. Každú chvíľu sem chodia exkurzie inšpirovať sa niektorým z ekologických či ovocinárskych projektov. V areáli muštárne ochutnáte čerstvý jablkový mušt, čistý alebo zmiešaný so zázvorom, mätou či zeleným čajom a sirupy z kvetov čiernej bazy.
Na Jablkovú slávnosť, ktorá sa koná v čase, keď vrcholí sezóna dozrievania jabĺk, láka tradičný jarmok a vôňa jablkových múčnikov, ktoré napiekli ženy z dediny. Slávnosť je zároveň aj prehliadkou regionálnych výrobcov bioproduktov, takže okrem muštov a čerstvého i sušeného ovocia si môžete kúpiť mäso a klobásy vyrobené zo zvierat z domáceho chovu.
V horách Valašska
Len päť kilometrov od slovenských hraníc sa nachádza CHKO Beskydy a región Valašsko. Takých istých dvadsať kilometrov z Púchova i zo Vsetína trvá cesta do horského centra Kohútka. V zime vás tu čaká desať zjazdoviek a dvadsať kilometrov bežeckých trás, po ktorých sa neustále pohybujete v blízkosti hraníc, chvíľami z oboch strán, z moravskej aj slovenskej. Diskotéky na svahu, Jozefovský „sešup“, snowtubing pre odvážnych, jazda na motorovom skútri – a po takom aktívnom dni si zájdite do hotelu Horal kvôli wellness. Tu môžete na jednom mieste lyžovať, plávať v termálnej vode, hrať golf, dať sa vymasírovať thajským masérkam a objednať si jedlo, ktoré navarili celebrity.
Neďaleké Veľké Karlovice sú tiež stvorené pre lyžiarov i gurmánov súčasne. Poriadajú tu Karlovský gastrofestival a farmárske trhy. Každoročne vyhlasujú súťaž o najlepší valašský recept. Favoritom býva valašský frgál, veľký okrúhly koláč z tenkého cesta, s hruškovou, makovou, orechovou, alebo tvarohovou plnkou.
Hlavné mesto slivovice
Keď tu už budete, nezabudnite si v Rožnově pod Radhoštěm pozrieť Valašské múzeum v prírode a vykúpať sa v pivných lázních. Určite nesmiete obísť pamiatku UNESCO Kroměříž s arcibiskupským zámkom s prekrásnymi záhradami, no a zavítajte aj do Vizovíc, nekorunovanej metropoly pravej valašskej slivovice. Počas trnkobrania má vo Vizoviciach vysokú divácku sledovanosť súťaž v jedení slivkových knedlíkov.
Viac zaujímavých faktov o slovenskej (i českej) kuchyni nájdete v knihe
Soňa HUDECOVÁ - PODHORNÁ
Kuriatko v kastrůlku
Česko-slovenský a slovensko-český (občas aj výkladový) slovník gastronómie
192 s., cena: 10,00 € - teraz akciová cena 7,00 €, tvrdá väzba
Gastronomický slovník si môžete objednať na tel. č. 0908 069 388 alebo na e-mailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., pošleme vám ho poštou na dobierku. Stojí 7,00 eur, poštovné neplatíte.
Objednávky v Českej republike vybavuje www.pemic.cz.
