Krajina chorvátskej Istrie pripomína Toskánsko. Nájdete tu nielen vínne cesty so zastávkami vo vinotékach a pivniciach, ale aj trasy, ktoré vedú olivovými hájmi a ponúkajú ochutnávky najlepších olivových olejov v domácich oleotékach. Istrijské olivové oleje získali mnoho cien na medzinárodných súťažiach. V historickom centre Puly otvorili dokonca Múzeum istrijského olivového oleja – Museo Olei Histriae, modernú expozíciu o význame pestovania olív a výroby oleja z nich od antiky do súčasnosti.
My sme prijali pozvanie do rodinného podniku Emanuela Grubiča v dedine Bale, ktorá sa nachádza na trase turistickej „cesty maslinova ulja“. Grubičovci vlastnia 1700 olivovníkov a ich oleje (najmä značky Buže, Valea a Rošinjola) si doniesli zo sveta viaceré zlaté medaily a „zlatne plakety za šampionsko ulje“. Ocenenia, za ktorými sa skrýva množstvo práce a rodinné tajomstvo výroby kvalitného produktu. Na mape turistickej cesty za olivovými olejmi sa pri podniku Grubičovcov nachádzajú nakreslené tri krčiažky s olejom, značka, ktorá identifikuje vynikajúcich pestovateľov olív a výrobcov olivového oleja, najlepších v tejto kategórii.
A ako sa teda správne ochutnáva kvalita olivového oleja? Prekvapila nás informácia, že porota dostane súťažné vzorky olejov naliate do pohárov z tmavého skla, pretože farba oleja nič nevypovedá o jeho kvalite. Vzorka oleja sa najskôr zohreje na stabilnú teplotu, pri ktorej sa uvoľní jeho pravá vôňa a chuť. Ideálna teplota pri súťažiach je 28 °C, na túto teplotu sa oleje pri profesionálnych degustáciách ohrievajú vo vodnom kúpeli. Nám stačilo ohriať vzorku v dlani. Mali sme hodnotiť pozitívne aj negatívne atribúty v škále od jedna do päť, pričom päť znamenalo najintenzívnejší vnem. A tak sme zavreli oči, privoňali k poháriku s olejom, vdýchli jeho vôňu, ochutnali vzorku a zapisovali, či je podľa nás zrelá alebo zelená, či nám vonia po jablku alebo po ovocí, alebo chutí ako tráva, či je chuť horká, pikantná alebo sladká, alebo či sme postrehli iné aromatické vlastnosti. Olej sa považuje za „zrelo ovocný“, ak pripomína zrelú olivu, a „zeleno ovocný“, ak chutí ako zelený olivový plod. Negatíva by znamenali postreh zápachu, plesne, hniloby, kyslosti, usadenín, obsahu zvyškovej vody a iných defektov. Medzi jednotlivými vzorkami sme mohli „neutralizovať jazyk“ kúskami chleba alebo jablka. Schopnosť posúdiť kvalitu olivového oleja síce môže ovplyvniť aj to, ak hodnotiteľ fajčí alebo pije kávu, ale aj tak bolo posledným a najväčším prekvapením poznanie, aké individuálne chute všetci máme. Nezhodli sme sa na tom, ktorý z predložených olejov je najkvalitnejší, pretože každému z nás chutil iný druh, a to, čo nám chutilo, nijako nesúviselo s cenou daného oleja, ani s medailami, ktoré si vybojoval.
Olivový olej, toto „tekuté zlato“ s množstvom živín, vrátane cenných antioxidantov, získal skvelú povesť produktu, ktorý všestranne prospieva ľudskému zdraviu, má dokonca skrášľujúce a omladzujúce účinky. Odchádzali sme ubezpečení, že lyžička kvalitného olivového oleja každé ráno nalačno urobí s naším zdravím zázraky.
Obec Bale sa pýši tým, že v jej okolí lietajú stovky druhov motýľov a že si v blízkom jazere zriadili svoj každoročný prístav vtáky, ktoré tu oddychujú, keď letia na juh. Obec má pomerne bohatú históriu, párkrát sem kedysi zablúdil dokonca aj Giacomo Casanova, dnes sa tu žije družne aj vďaka možnostiam, ktoré ponúkajú dobre vybavené kultúrne a multimediálne centrá. To všetko treba zdôrazniť, pretože v Bale žije 900 ľudí a hrozí jej to, čo väčšine vidieckych sídiel – že vymrie. Aby domáci zvrátili tento nepriaznivý trend, vymysleli mimoriadny projekt: pozemky na stavbu rodinného domu predávajú za symbolickú sumu jednej kuny mladým ľuďom do tridsať rokov, ktorí sa sem prisťahujú a zaviažu, že tu budú žiť najbližších 25 rokov. Ak by noví obyvatelia Bale chceli študovať, obec im poskytne štipendium. Inšpirujúce, však?
