Anna Valterová, žije v Bratislave, má štyri deti, opletá drôtom kraslice: - K ľudovému remeslu som sa dostala ako slepý k husliam...
Eva Kováčová, šije textilné hračky, býva v Hamuliakove, má dvoch synov: - K ľudovému remeslu ma nasmeroval inzerát,...
Eva Červenková, paličkuje čipky so vzormi zo Španej Doliny, žije a tvorí v Marianke.
Kornélia Puššová, keramikárka, dve deti, žije a tvorí v Topoľníkoch: - Už ako malá som rada kreslila, maľovala a stále niečo „vyrábala“, či už z gaštanov, papiera, alebo zo všetkého, čo sa mi dostalo do rúk.
Sto sedemdesiatdva centimetrov, šesťdesiatdva kilogramov, osemdesiatdeväť rokov. Karol Kevan z Piešťan, otužilec s prvou výkonnostnou triedou, každý rok na Silvestra si v 2 °C "teplom" Váhu zapláva svojich sto metrov. Na stretnutie prišiel v spratých mančestrákoch, flanelovej košeli a z vyblednutého ruksaku vybral najskôr husle. Zahral svoju zrejme obľúbenú zmes ľudoviek a populárnej klasiky. "Nie som virtuóz, ale amatér," povedal na úvod. Amatér od slova amare, teda milovať.
Odvážnym ženám patrí svet, hovorí Katarína Michel v knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Metafora. K akej odvahe nabáda svoje čitateľky? „K odvahe zistiť, čo naozaj chcem a čo nechcem, a stáť si za tým.
Gabriela Čechovičová: Od mamy som pochytila presvedčenie, že jedna žena zvládne všetko – aj deti, aj domácnosť, aj pole, aj obchod. A že aj keď sa v živote všeličo nevydarí, nemôže nás nič zlomiť, treba zdvihnúť hlavu a ísť ďalej.
Editka rok po tom, ako si od doktora v prsníkovej poradni vypočula: Toto sa mi nepáči – operácia, chemoterapia ani rádioterapia vás neminie.
Všetko zlé je na niečo dobré. Tá náročná a nanútená zmena v živote, ktorá ma zasiahla v strednom veku, mi nakoniec otvorila cestu k umeniu.
V päťdesiatke nie je ľahké nájsť si nové zamestnanie. No ja som ani nechcela byť znovu zamestnaná. Hoci som s podnikaním nemala žiadne skúsenosti, rozhodla som sa, že to skúsim, postavila som si laický podnikateľský plán a začala robiť to, čo mám rada – šiť bábiky.
