Jim Carrey a Dana Vachon
SPOMIENKY A DEZINFORMÁCIE
Lindeni, 272 s.

Nič z toho nie je skutočné a všetko je pravda, povedal o svojej (biografickej?) knihe 60-ročný herec Jim Carey, hollywoodska megastar, stačí spomenúť kultové filmy ako Maska, Ace Ventura: Zvierací detektív, Večný svit nepoškvrnenej mysle, Muž na Mesiaci či Božský Bruce. Carey nedávno prekvapil fanúšikov vyhlásením, že končí s kariérou. Mám toho dosť a urobil som dosť, oznámil, páči sa mi môj tichý duchovný život a nanášanie farieb na plátno. Zásluhou bulváru takmer celý svet sledoval jeho predchádzajúce psychické problémy, ťažké depresie, vyhorenie a pocit prázdnoty a rozčarovania z pozlátka filmového priemyslu. Kniha Spomienky a dezinformácie, pri písaní ktorej mu pomáhal publicista Dana Vachon, je aj nie je pravdivým záznamom života a názorov Jima Careyho. Miestami vyzerá ako seriózny pokus o opísanie toho, čo herec považuje za zmysel svojho života i ľudskej existencie vôbec, miestami sa mení na ťaživé sny a fantazmagorický denník psychiatrického pacienta. V každom prípade ide o zaujímavý pohľad na to, čo s človekom urobí svetová sláva a obrovské peniaze, nuda a samota, túžba po láske a strach zo smrti, a na druhej strane, obdivuhodná snaha vyhrabať sa z psychického úpadku a nájsť to, čo je v živote naozaj dôležité.

Suleika Jaouad
MEDZI DVOMA KRÁĽOVSTVAMI
Skutočný príbeh o tom, ako ma choroba naučila vážiť si život
Fortuna Libri, 416 s.

Dobrý deň, máte rakovinu a Desať vecí, ktoré onkologickému pacientovi nikdy nehovorte. To sú názvy prvých dvoch článkov, ktoré roku 2012 uverejnila na svojom blogu Suleika, 22-ročná Američanka s tuniskými koreňmi, ktorej bola krátko po ukončení vysokej školy diagnostikovaná zvláštna forma leukémie. Suleika štyri roky bojovala s touto chorobou; keď ochorenie nepoľavovalo, skúsila aj experimentálnu liečbu. A písala ako o život. Práve písanie pravdivých postrehov o tom, čo prežíva mladý človek „zaseknutý“ v takmer beznádejnom stave, jej pomáhalo psychicky. Blog jej priniesol do života mnoho nových priateľov, ktorí sa tiež borili s rakovinou. Mladú ženu prekvapilo, že zvládnuť liečbu, to bol len prvý krok k zdraviu. Ten druhý, tiež dôležitý, znel: ako má ďalej žiť a ako nájsť svoje miesto v krajine zdravých? Suleika si urobila vodičský preukaz, kúpila minibus a sama, len so svojím psom precestovala celé USA, aby navštívila tých priateľov, ktorí jej písali, keď bola chorá, zdôverovali sa jej so svojimi ťažkosťami a navzájom v sebe posilňovali nádej, že ochorenie prekonajú. Z jej denníkov a zápiskov z tejto cesty vznikla táto mimoriadna kniha o balansovaní na hranici života a smrti a o sile rodiny, priateľstva a lásky.

Clare Pooleyová
ZÁPISNÍK PRAVDY
Fortuna Libri, 414 s.

Ako dobre poznáte ľudí žijúcich vo vašom okolí? Ako dobre poznajú oni vás? Zistili by ste, že sa ocitli v tiesni? Každý klame o svojom živote. Čo by sa stalo, keby sme ľuďom okolo seba úprimne hovorili pravdu? Naliehavé otázky, ktoré našla majiteľka kaviarne Monica napísané v zabudnutom zošite na jednom z kaviarenských stolov. Autor, osamelý maliar zo susedstva, osemdesiatročný vdovec v zápisníku píše o smutnom starnutí po strate milovanej partnerky. A navrhuje, aby každý, kto dostane zápasník do rúk, pripísal svoj vlastný príbeh a odovzdal ho ďalej. Single tridsiatničku Monicu jeho nápad zaujme a pripíše pár úprimných viet o tom, ako túži po manželovi a dieťati. Kým stihne oľutovať svoju otvorenosť, dostane sa zápisník do rúk Hazarda, chlapíka, ktorý práve prišiel o prácu, lebo má problém s alkoholom. Zošit s nápisom Úprimnosť nadovšetko sa dostáva do ďalších rúk a keď sa všetci, ktorí mu zverili pravdu o svojich životoch, zídu v Monicinej kaviarni, spustí sa kolobeh nečakaných udalostí, ktorých výsledkom sú najskôr nepríjemné komplikácie. Tie nakoniec vyústia do katarzie a skutočnej úprimnosti, o ktorú autorovi tohto nápadu šlo predovšetkým.

Zápisník pravdy je literárnym debutom Clare Pooleyovej, ktorá po dvoch desaťročiach práce v reklame prestala predstierať, že má dokonalý život, a v sledovanom blogu Mamička potajomky pila úprimne priznala svoju závislosť na alkohole. Knižne najskôr vyšli jej memoáre Triezve denníky, ktoré pomáhajú iným alkoholikom vybojovať úspešne boj s démonom alkoholu. A keďže jej otvorené priznanie faktu, že pije, pomohlo, propaguje úprimnosť ako metódu zlepšenia medziľudských vzťahov aj v svojom prvom románe.

Herman Pontzer
METABOLICKÝ MOTOR
Všechno, co jste dosud nevěděli o pohybu a stravě
Metafora, 296 s.

Posledné vedecké poznatky o spaľovaní kalórií a o tom, ako zahodiť prebytočná kilá a zostať zdraví. Tak znie podtitul tejto knihy, ktorá hovorí o mnohokrát spracovanej téme chudnutia a ktorú napriek tomu môžeme považovať za priekopnícku. Evolučný antropológ Herman Pontzer sa roky venuje výskumu metabolizmu a energetiky živých organizmov, vrátane ľudí. Študoval životný štýl lovcov a zberačov z Tanzánie, pozoroval šimpanzy v dažďových lesoch Ugandy, meral metabolizmus veľkých primátov v ZOO v rôznych krajinách sveta. Výsledkom jeho celoživotnej práce je kniha, v ktorej nám vysvetľuje, ako naozaj funguje naše telo. Náš súčasný život nám zabezpečuje pohodlie, ale zároveň poškodzuje naše zdravie a naše telá. Pontzer (okrem iného) navrhuje konečne prevziať zodpovednosť za to, čo jeme; prvým krokom by mala byť vyššia cena nezdravých priemyselne upravených potravín a zlacnenie zdravých neupravených potravín. Prioritou je školské stravovanie, pretože zdravé návyky sa zakladajú v detstve. Nenakupovať sladké nápoje a sušienky: to, čo doma nemáme, to nezjeme. Potrebujeme mestá a sídla upraviť tak, aby bolo bezpečné chodiť peši a presúvať sa bicyklom. Znížiť stresy, predovšetkým obavy o dostatok peňazí; čo znamená zmenšiť socioekonomické rozdiely medzi ľuďmi. Žijeme uzavretí v bytoch, osamelosť je dnes uznaná za diagnózu, mali by sme posilniť komunity, stretávať sa, rozprávať a smiať spoločne. Pontzerova kniha upozorňuje, ako veľmi sme sa vzdialili od zdravého života a pritom cesta k nemu môže byť pomerne jednoduchá a príjemná. Máme najvyšší čas sa na ňu vydať, aby sme dokázali pomôcť nielen sami sebe, ale aj vychovať generáciu zdravých detí.

Yvonne Poncet-Bonnisol
RODINNÁ TAJEMSTVÍ
Jak překonat trauma předků
Portál, 120 s.

Keď začneme pátrať po histórii rodiny, do ktorej sme sa narodili, skôr či neskôr prídeme na nejaké rodinné tajomstvo, okolo ktorého všetci našľapujú veľmi opatrne. V „skrini plnej kostlivcov“, o ktorých sa nehovorilo, ale všetci tušili, že čosi nie je také, aké by malo byť, sa kedysi skrývali utajované cudzoložné lásky, incest medzi rodinnými príslušníkmi, adopcia, vražda, bankroty, za hanbu sa považovalo aj to, keď sa dieťa narodilo slobodnej matke, alebo keď niekto maskoval svoju homosexualitu. Dnes sú iné mravy: mnohí taja to, že prišli o prácu, prípadne že majú dieťa zo skúmavky, tabuizovaný naďalej ostáva incest. Za tieto nevypovedané tajomstvá typu „aby rodina nemala hanbu“ platia však potomkovia nemalú cenu. Všetci sú poznačení pokrivenou komunikáciou, ktorá sa im vnucuje a ktorá negatívne vplýva na ich životy. Môže sa dokonca somatizovať v podobe vážnych ochorení. Tajomstvo je ako jed kolujúci krvným obehom rodiny. Keď sa prezradí, rodina sa buď rozpadne, alebo naopak upokojí. Táto perspektíva už mnohých ľudí odradila od písania rodinných kroník a pátrania v minulosti. Autorka, významná francúzska psychoterapeutka (napísala aj knihy Psychický nátlak v rodine a O matkách a dcérach) navrhuje hľadať chýbajúce časti skladačky spoločne s terapeutom, ktorý ich odkrývanie vedie tak, že témy, ktoré rodinu ničili, konečne dostávajú zmysel. Ak patríte k tým, ktorí hľadajú pravdu o svojej rodine, môžeme vďaka tejto knihe spoznať rodinné tajomstvá tak, aby ste ich mohli prijať, prekonať a oslobodiť sa.

Všetky knihy si môžete objednať v e-shope Martinusu na tomto linku: