Určite poznáte pojmy „komplex menejcennosti“, prípadne „oidipovský“ či „napoleonský komplex“. Komplex ako taký je však v psychoterapeutickej praxi omnoho širší pojem. „Dnes každý vie, že ľudia majú komplexy. Menej je však známe to, že komplexy môžu mať nás,“ napísal kedysi Carl Gustav Jung v svojej teórii komplexov, ktorú dodnes rozvinulo viacero svetových psychoanalytikov.
...to nás posilní, hovoria spolu s Nietzschem psychoterapeuti. Keď za nimi príde klient s tým, že prežil mimoriadne ťažkú životnú traumu, vedú ho pri terapii tak, aby bol schopný vybudovať si na troskách nový, lepší život, aby stratu videl ako šancu rásť, ako príležitosť k zmene a osobnému vývoju. A k zvládnutiu traumatických životných okolností často používajú také zaujímavé nástroje, ako sú analýzy snov a obľúbených rozprávok ich klientov.
Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“
Máte obľúbenú rozprávku svojho detstva? Takú, ktorú ste donekonečna chceli počúvať, otravovali mamu, starú mamu, starších súrodencov, aby vám ju znovu a znovu rozprávali? Ktorá rozprávková postava prirástla k vášmu detskému srdiečku najviac? A čo v puberte, aký knižný či filmový hrdina vás fascinoval? Vo vlastnom záujme by ste teraz mali prestať čítať, pokým si presne nespomeniete na tú svoju rozprávku, ten svoj mýtus, toho svojho favorita… Až potom pokračujte v čítaní. Pretože ďalej nasleduje prekvapenie.
„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.
Samos je najvýchodnejšie položený ostrov Egejského mora. Ostrov, na ktorom sa podľa mýtov narodila bohyňa plodnosti a materstva Héra a podľa dejepiscov matematik Pytagoras, ktorý okrem svojej slávnej vety o stranách trojuholníka vymyslel aj pohár správnej miery a ním nás učí, že od života máme žiadať len to, čo potrebujeme.
Spomienka na vianočný Mníchov spred niekoľkých rokov. Mesto ponorené do cingrlátkového luxusu, vysvietené divadlo konzumu. Opona sa na chvíľu poodhrnula, aby som videla odvrátenú tvár tejto mince. A to pod dohľadom anjelov, čo uznáte, nie je príležitosť každodenná.
„Kto sa ponorí do sveta psyché, nájde v ňom nielen kľúč k všetkému hroznému, čo z človeka vychádza, ale aj tvorivé zárodky všetkého vznešeného a posvätného, čo v ľudstve drieme a na čom sa zakladá naša nádej na lepšie zajtrajšky“ – Jolande Jacobi v úvode do Psychológie C. G. Junga.
V Ázii sa často používa reč symbolov. Pocit, myšlienka, či prianie v týchto krajinách oddávna vyjadrujú namiesto slov vecou alebo obrazom. A rastliny, tie dokážu hovoriť symbolickým jazykom priam dokonale. Vydavateľstvo Grada Publishing práve vydalo knižný skvost, nádhernú publikáciu Rostlina jako symbol v čínské a japonské kultuře od autorov Věry Hrdličkovej a Aleša Trnku.
Zabávačov poznali už v sedemnástom storočí vo francúzskych salónoch a na samotnom kráľovskom dvore. Ľudovít XIV. a jeho doba oceňovali fantáziu, rozmaznaní šľachtici prahli po dobrodružstvá bájnych hrdinov a rozprávkových postáv. Pred tristo rokmi sa uzavrela životná cesta muža, ktorý dodal ľudovým príbehom o Popoluškách, Šípkových Ruženkách a Červených čiapočkách literárnu podobu, ktorá si stále dokáže získať srdcia detských aj dospelých poslucháčov.
